JÁN CHALUPKA
KOCÚRKOVO alebo LEN ABY SME V HANBE NEZOSTALI: V Kocúrkove sa nachádza konvent, čiže zhromaždenie (rada) oprávnených (poverených) členov, na voľbu nového učiteľa. Čižmársky majster Tesnošil Jánoš podporuje voľbu susedovho syna Martina, ktorý si má zobrať za ženu jeho Aničku. Podľa vôle cirkevného inšpektora pána z Chudobíc, konvent vyvolí akéhosi Turčana Slobodu. Keď prichádza do Kocúrkova, Tesnošilka sa ho usiluje získať pre svoju dcéru. Pán z Chudobíc mu prikazuje učiť deti po maďarsky. Sloboda odmieta jedno i druhé. Prvé preto, lebo je uvedomelý Slovák, druhé zasa z toho dôvodu, že sa zaľúbil do dcéry starého učiteľa. Jazyková komika komédie sa zakladá na nenáležitosti používania maďarských fráz a slov pánom z Chudobíc a Tesnošilom v záujme ich „vyššieho postavenia“ v kocúrkovskej spoločnosti a na úkor ich slovenskej príslušnosti. Dejovou osnovou veselohry sú voľby nového učiteľa a jeho príchod do Kocúrkova. Po príchode nového učiteľa –Slobodu do Kocúrkova za začína rozohrávať konflikt veselohry. V hre vystupujú postavy, ktoré predstavujú 3 rozdielne spoločenské skupiny:
1. feudálna trieda- pán z Chudobíc (úpadok rozkladajúceho sa feudalizmu má naznačený už v mene. Hoci je slovenského pôvodu, hlási sa k maďarskému národu- na ňom autor kritizuje odrodilstvo- zapieranie pôvodu)
2. malomestská buržoázia- Tesnošil a jeho rodina (na ňom sa autor vysmieva všetkému, čím vtedy trpela naša malomestská spoločnosť)
3. progresívna nastupujúca trieda- učiteľ Sloboda (je hrdý na svoju reč, zvyky a spôsob života)
Uvedením Chalupkovho Kocúrkova začal Gašpar Fejérpataky- Belopotocký- r. 1830 v Liptovskom Mikuláši rad ochotníckych divadelných predstavení, na ktoré nadviazali v iných slovenských mestách a mestečkách v 30.a 40. rokoch i v nasledujúcich desaťročiach a ktoré tvoria až do roku 1918 základ slovenských divadelných dejín.
PRECHOD OD ROMANTIZMU K REALIZMU:
JÁN PALÁRIK
- narodil sa v Rakovej na Kysuciach v učiteľskej rodine. Počas štúdií v Ostrihome, BA a v Trnave si osvojil racionalisticko- liberálne názory a oboznámil sa s nemeckou a francúzskou dramatickou tvorbou.
INKOGNITO: Touto veselohrou nadviazal na kocúrkovskú tematiku J. Chalupku. Namiesto priepasti medzi predstaviteľmi vlasteneckej inteligencie a odrodilými malomešťanmi dochádza u Palárika k ich zbližovaniu. Námet čerpal z rodinného života ponemčeného malomeštiactva. Jadrom zápletky, ktorá je osnovaná na zámene osôb, je úsilie získať túto vrstvu pre národné ciele.
Dej: vdova po kocúrkovskom richtárovi Sokolová a jej ponemčená dcéra Everlín majú sa stať objektom špekulácií radného pána Potomského, ktorý chcel oženiť svojho syna s Everlínou. Ona je už oddávna prisľúbená olejkárovmu synovi, básnikovi Jelenskému, ktorý prišiel do Kocúrkova inkognito, preoblečený za kosca, aby spoznal svoju verenicu. Everlín, nespoznajúc ho, sa mu zdôverí, že nechce pansláva- básnika. Súčasne prichádza do mestečka Potomského pomaďarčený syn Jelenfy preoblečený za maďarského herca. Na prsteni, ktorý dal Jelenský Everlíne, matka s dcérou omylom prečítali meno Jelen(fy). Zámena mien vyvoláva komické scény, v ktorých sa nakoniec odhalia jednotlivé osoby. Potomskovci dostali košom a Jelenský s Everlínou pripravili pre koscov veselicu. Palárik pomocou láskavého humoru riešil problémy mamonárstva, odnárodňovania a spoločenskej pretvárky.
ZMIERENIE ALEBO DOBRODRUŽSTVO PRI OBŽINKOCH: Zápletku vytvoril dvojnásobný motív dvojníctva. Zámena postáv mala byť previerkou skutočnej lásky.
Dej: mladá slobodomyseľná grófka Elíza Hrabovská a jej spoločnica Miluša Orešková, učiteľova dcéra, si vymenili úlohy, aby podrobili skúške ženícha baróna Ľudovíta Kostrovického. Ten si po príchode do kaštieľa vymenil totožnosť s priateľom inžinierom Rohoňom. Reťaz komických zámien sa rieši na dožinkovej slávnosti, ktorá sa stala slávnosťou zmierenia ľudu a šľachty. V závere sa nádejné manželské páry, grófka a barón, Miluša a inžinier nájdu a všetko sa končí šťastne ako v rozprávke.
Autor sa vysmieva odnárodneniu (komorná Capková),ale nevyužíva satiru. Mladý barón Kostrovický predstavuje ľahkomyseľnú konzervatívnu šľachtu, grófka Hrabovská liberálnu vrstvu uhorskej spoločnosti. Myšlienkový liberalizmus v nej upevňuje Miluša, dcéra národne uvedomelého učiteľa a typ ideálnej slovenskej devy. Idea zámeny nemala viesť k zrušeniu spoločenskej nerovnosti, ale prekonaniu odcudzenia medzi šľachtou a ľudom.
REALIZMUS:
PAVOL ORSZÁGH HVIEZDOSLAV
HERODES A HERODIAS: 5-dejstvová veršovaná tragédia je jedinečným dramatickým dielom v slovenskej literatúre. Autor čerpal z biblických dejín, z čias Jána Krstiteľa, ktorý ohlasuje nové náboženstvo, ale je aj zástancom práv ľudu a kritikom morálky kráľovského dvora.
Dej: Kráľ Herodes spravuje časť rímskej ríše. žije nemravným životom, nedbá na morálne kritériá, ktoré by ako kráľ mal dodržiavať. Na ceste v Ríme spoznáva Herodias- manželku svojho brata. Strašne sa do nej zaľúbi a keďže má veľkú moc, bratovi ju zoberie a privedie si ju aj s jej dcérou Salome, do Ríma. Svoju manželku Tamar vyženie. Na scéne sa objavuje „rečník“- Ján Krstiteľ, ktorý ľuďom hovoril, že kráľove skutky sú nesprávne, a že sa tým prieči Božím zákonom. Herodes dal Jána Krstiteľa zavrieť do väzenia. Niekoľkokrát ho vo väzení navštívi- uvedomuje si, že JK má pravdu a bojí sa ho dať popraviť (dokonca si ho vážil). Ján Krstiteľ však bol tŕňom v oku Herodias a tak sa ho chcela zbaviť- vymyslela lesť. Herodes zbožňoval ako Salome tancuje a pri jednej oslave ju poprosil, aby zatancovala. Salome na radu matky tancuje pod podmienkou, že jej Herodes potom niečo splní. Keď dotancovala pýtala si hlavu Jána Krstiteľa a Herodes to musel splniť, lebo to sľúbil. Prikázal zabiť Jána Krstiteľa- zhrozený ľud sa vzbúril a za pomoci Tamarinho otca Herodesa s rodinou vyhnal do púšte, kde zahynuli.
JOZEF GREGOR TAJOVSKÝ
- v čase svojho tvorivého rozletu si v časti našej kultúry vyslúžil hanlivé pomenovanie „tupiteľ národa“. Bolo to v súvislosti s jeho prenikavou kriticko-realistickou metódou. Prostredníctvom nej priniesol do slovenskej literatúry portréty prostých chudobných ľudí, ktorí živoria.
STATKY ZMATKY: ide o 5-dejstvovú drámu, v ktorej autor kriticky zobrazil spoločenské pomery na dolnozemskej dedine (napísal ju počas pobytu v Nadlaku).
Dej: v centre deja sú bohatí bezdetní manželia Ondrej Palčík a jeho žena Mara, ktorí svoje majetkové problémy chcú riešiť za pomoci spríbuznených rodín Ľakovcov a Kamenskovcov. Nahovoria chudobných Ľakovcov, aby im dali syna Ďurka za vlastného, oženil sa so Zuzkou Kamenskou a oni im prepíšu po smrti svoj majetok. plán sa Palčíkovcom podarí, keď však Ďurko vidí, že išlo len o sľuby, začínajú rozbroje. Po čase strpčí Zuzke život až do tej miery, že odchádza z domu Plačíkovcov a Ďuro si privádza k sebe druhú ženu Betu. Keď na gazdových meninách na popud chamtivej Bety žiada Palčíka, aby mu prepísal majetok a pre svojich rodičov žiada pôžičku, Palčík odmietne jedno i druhé. Sklamaná Beta opúšťa Ďura a Palčík ho v zlosti vyženie z domu.
Jadro dramatického konfliktu teda v tejto hre tvorí zápas o majetok, vyostrovaný citovými krízami a nezhodami na jednej strane a charakterovými protikladmi hlavných postáv na strane druhej.
Idea: autor hrou podáva otvorenú spoločenskú kritiku, odhaľuje tu príčinu sporu- STATKY a následok- ZMATKY
ŽENSKÁ ZÁKON: komédia, ktorá sa skladá zo 4 dejstiev:
- dejstvo- expozícia: jeden po druhom sa objavia postavy, ktoré budú v hre účinkovať a začne sa rysovať zápletka. Anička čaká Miška, ktorý rukuje spolu s inými regrútmi na vojnu. Miško sa rozhodne, že neodíde, kým nepovie Aničkinej matke- svojej tetke, že sa s Aničkou majú radi a že si dali sľub (zasnúbili sa). K Zuzke, Aničkinej matke, prídu Miškovi rodičia Mara a Jano Maleckí. Všetko vyzerá dobre, kým Zuza nepovie, že bude rada ak sa mladí vezmú, lebo do gazdovstva vdovy sa zídu chlapské ruky. Dej sa začína zauzľovať- Mara nesúhlasí, aby syn po svadbe išiel do domu svojej ženy a navyše ju Jano obviní, že si prihla z pohárika a Zuza to potvrdí.
- dejstvo- kolízia: Miško odíde s regrútmi a s otcom do mesta. Jano sa bude snažiť presvedčiť vojenských pánov, že je starý, a teda potrebuje syna doma. Mara trvá na tom, že Anička sa nestane jej nevestou a dohadzovačka Dora Kalinovie jej dá nový typ- dcéru starej richtárky. Je bohatšia a dajú s ňou aj tisícku (je len o čosi staršia ako Miško). Dej sa stupňuje. Dora rozohráva „ženské hry“- nahovorí Mare, že Anička postáva o večeroch s iným mládencom. Jano Malecký sa vráti s tým, že Miško musí odslúžiť šesť týždňov a príde domov natrvalo. Kolízia zasiahne do života všetkých postáv, v tomto dejstve sa nespieva. V prvom speve sa spievalo- prvý spev je najspevnejší.
- dejstvo- kríza: Miško príde domov a uverí klebetám o Aničke. Obviní ju, že nedodržala sľub, ktorý si dali, ide do krčmy na zábavu bez nej, ale netancuje. Aničkino nešťastie sa stupňuje. Postavy sa chcú niekoľkokrát zmieriť, ale končí sa to ešte väčším hnevom, až sa nakoniec bude zdať, že konflikt je neriešiteľný.
- dejstvo- rozuzlenie a náprava: Dora, ktorá to všetko zlo medzi rodinami udržiavala a svojimi rečami živila, sa prizná. Povie, že jej za klamstvo dobre zaplatili. Jano jej zakáže prísť do domu. Miško sa zmieri s Aničkou a „ženský zákon“ prestáva účinkovať.
MEDZIVOJNOVÁ LITERATÚRA:
IVAN STODOLA
BAČOVA ŽENA: čerpal námet zo života dedinského ľudu. Sociálne podloženou zrážkou človeka s osudom má hra blízko k natickej tragédii. V hre sa stupňuje dramatickosť konania postáv. Evin muž, bača Ondrej, odišiel za prácou do Ameriky. V bani, kde pracoval, sa stalo nešťastie. Vybuchol plyn, baníkov zasypalo a správa baní poslala Eve oznámenie o smrti muža. Eva sa po rokoch vydala za baču Miša, Ondrejovho kamaráta, ktorý jej pomáhal a ktorého ľúbi. Ondrej však nezomrel. Zo zasypanej bane sa zachránil vetracou šachtou, no stratil pamäť. Po niekoľkých rokoch pri železničnom nešťastí sa mu pamäť znova vráti a vracia sa domov ako boháč. Eva sa musí rozhodnúť medzi mužmi, ktorí ju ľúbia a ktorých ona ľúbi tiež. Jej tragédiu vyhrocuje žiadosť mužov, aby rozdelila deti. Materinský cit sa u nej ukáže silnejší, než láska. Spor o seba rieši dobrovoľnou smrťou. Prebodne sa nožom: „Tak už ma máte obaja“.
JOŽKO PÚČIK A JEHO KARIÉRA; ČAJ U PÁNA SENÁTORA
PETER ZVON
TANEC NAD PLAČOM: veršovaná hra s prológom a epilógom; Je to komédia postavená na kontraste minulosti a prítomnosti, vznikajú groteskné situácie; oživil v nej rokokové postavy, ktoré vystúpili z maliarskeho plátna, aby vyslovili svoj názor na morálku súčasnej spoločnosti- kontrast minulosti a prítomnosti. Historické postavy spoznávajú mravy a spôsob života súčasníkov a konfrontujú s nimi vlastné názory- vznikajú groteskné situácie, kt. majú alegoricko- symbolický rámec.
JÚLIUS BARČ – IVAN
NEZNÁMY; DVAJA; 3000 ĽUDÍ
MASTNÝ HRNIEC: komédia; hl. postavou je prof. Babík. Z rádia sa dozvedá, že sa stáva ministrom, čím sa oňho zaujíma väčšina ľudí, hlavne mešťania. Neskôr vysvitne, že ministrom sa má stať jeho menovec- autor tým kritizuje pretvárku malomeštiackej spoločnosti, odsudzuje karierizmus.
MATKA: psychologická tragédia; v 3 dejstvách.
Dej: ústredná postava- matka- vdova s 2 dospelými synmi (starší Jano a mladší Paľo. Odmalička boli rozdielni v povahách: Jano je výbušný, agresívny- po otcovi; Paľo je kľudný, uzavretý, citlivý- po mame.
Medzi Janom a Paľom rastie napätie- Jano na Paľa žiarli (myslí si, že mama mala Paľa vždy radšej, že bol pre ňu vždy na 1.mieste + závidí Paľovi aj frajerku). Keď už je napätie neznesiteľné, Paľo to rieši tak, že odíde pracovať do Ameriky. Potrebuje však peniaze na „šifkartu“- lístok na loď. Ide za Janom a prosí ho, aby ho vyplatil za jeho polku gazdovstva. Jano Paľa vyplatí- nie moc peňazí- akurát na lístok. Jano je spokojný- celé gazdovstvo je jeho. Paľo sa však po pár mesiacoch vracia- nie každému sa v Amerike podarilo zarobiť. Zase sa vrátilo napätie + čím ďalej tým viac sa stupňuje (Matka má pocit, že niečo zlé sa má stať). Jano Paľovi povie, že už nemôže bývať na ich gazdovstve- už nie je doma (gazdovstvo je predsa Janove). Paľo ide robiť do fabriky, nájde si izbietku a nejako prežíva. Matka má stále zlý pocit a tak Janovi nahovára, že on mal vždy pravdu, že Paľo je zlý. Paľo sa spočiatku čuduje, no po čase mu dojde. o čo matke ide. Raz keď je Jano v krčme, Paľo s matkou sa stretnú a vysvetlia si to. V tom príde opitý Jano, ktorý zisťuj, že mama ho klamala. Vytiahne vyskakovací nôž, ktorý mu Paľo doniesol z Ameriky a vrhne sa za Paľom. Matka zahasí petrolejku a zavolá na Jana, že v rohu je Paľo (aby ho odlákala opačným smerom). Opitý Jano sa tam vrhne a prebodne svoju matku.
POVOJNOVÁ LITERATÚRA:
IVAN BUKOVČAN
- pracoval v rôznych kultúrnych inštitúciách
SUROVO DREVO: veselá dedinská komédia
PŠTROSÍ VEČIEROK: poukázal na to, že v období 50-zych rokov, keď mnohí boli nespravodlivo obvinení a odsúdení, si väčšina ľudí zo strachu a z pohodlnosti zvolia mlčanie a tvárila sa, že nič nevidí.
Základom deja v tejto hre je stretávka bývalých maturantov po 25-tich rokoch. Vo vzájomných rozhovoroch sa dozvedajú odhaľujú, ako sa za uplynulé roky zmenili, ako sa vzdialili od ideálov svojej mladosti. Skúšobným kameňom charakterov sa stal vzťah bývalých spolužiakov k triednemu profesorovi, ktorého v 50-tych rokoch nespravodlivo obvinili a zatkli. Nikto z nich, hoci mal možnosť, mu nepomohol- niektorí z pohodlnosti, iní z obavy o vlastné postavenie. Jednoduchšie bolo pre nich pestovať „pštrosiu“ politiku v duchu hesla „čo ťa nepáli, nehas“.
KÝM KOHÚT NEZASPIEVA: dej sa odohráva v rokoch 2.sv.vojny v malom slovenskom mestečku. Nemci nad ránom objavia zabitého nem. vojaka- hliadky odchytia 10 náhodných ľudí, ktorí netušia čo sa deje a dajú ich do pivnice. Ráno majú byť popravení na odvetu za zabitého nemeckého vojaka. Nemecký veliteľ napokon zmení svoje rozhodnutie- zomrie iba jeden z nich, musia sa však sami rozhodnúť, kto to bude. V tejto hraničnej situácii sa odhaľujú skutočné charaktery ľudí, niektorí zostanú čestní, iní sa prejavia ako zbabelci a podliaci. Myslia si- nemôžu nás predsa popraviť všetkých, ak budeme držať spolu. V kúte sedí jedna postava, ktorú nikto nepozná- myslia si, že je to žid, ktorý ušiel z transportu. Neustále provokuje všetkých svojimi ironickými poznámkami. Holič, ktorý neznesie jeho poznámky už je tak napätý, že ho nakoniec podreže. Holič zmätený z toho čo spravil (psychicky to nevydrží), vezme kľúč, ktorý leží na stole, odomkne dvere, vybehne von- nem. vojaci ho zabijú. Stáva sa z neho „hrdina“, ktorý sa „obetoval“.
ŠTEFAN KRÁLIK
- je autorom 17 hier a niekoľkých televíznych poviedok.
POSLEDNÁ PREKÁŽKA: má charakter psychologickej filozofickej hry; ústredná postava sa ocitá v neobyčajnej situácii- prežíva vnútorný konflikt a zápas. Hl. postava- MUDr. Lorenc, muž v stredných rokoch, chirurg; prežíva manželskú krízu- zaľúbi sa do kolegyne lekárky, ona s ním spolupracuje na jednom projekte. Ona opätuje lásku Lorencovi, lenže prežila sklamanie z predošlého vzťahu. Chcú odísť spolu do zahraničia, lenže do nemocnice príde kamarát Lorenca, aby ho operoval. Lorenc mu môže operáciou zachrániť život, lenže ten pacient je bývalý tej doktorky. operuje pacienta a sám odchádza do zahraničia.
MARGARET ZO ZÁMKU: tragédia- ovplyvnená socialistickým realizmom. Margaret- herečka, dcéra chudobného rybára. Kladná hrdinka, jej protikladom je naftový kráľ, miliardár, zloduch- Bobbyho otec. Dej sa odohráva v Taliansku, v zámku na pobreží mora. Margaret a Bobby sa zosobášili, majú malého 2-mesačného syna; zosobášili sa tajne, bez povolenia Bobbyho otca- Margaret sa cíti na zámku ako v zlatej klietke, túži odísť. Bobbyho otec chce syna prinútiť aby sa rozviedol s Margaret. Keď sa to nepodarí, dá uniesť syna Paulleta aj Bobbyho. dá ich zaniesť na jachtu a dá príkaz zabiť Margaret. Margaret nevie zabrániť tragédii- loď majú vyhodiť do vzduchu. Jack vystrelí na Margaret- ona padne na zem a vzápätí loď vybuchne.
PETER KARVAŠ
zamlčovaný autor
- k jeho najznámejším divadelným hrám patria: POLNOČNÁ OMŠA; ANTIGONA A Tí DRUHÍ: spracoval v nich tematiku 2.sv.vojny. Obidve hry sa vyznačujú vysokou umeleckou náročnosťou. Rozoberajú otázku mravnej zodpovednosti jednotlivca za svoje skutky, otázku, prečo sa jedni dokážu vzoprieť zlu, kým iní sa ochotne stavajú do jeho služieb.
VLASTENCI Z MESTA YO ALEBO KRÁĽOVSTVO ZA VRAHA: dej sa odohrá v USA. Mestečko Yo oslavuje 300-té výročie založenia väznice. Najlepšia oslava by bola poprava. Potrebujú nájsť nejakého vraha, ale nemajú šancu...
VEĽKÁ PAROCHŇA: príbeh sa odohráva v imaginárnej krajine, ktorej vládnu vlasáči (čím viac vlasov, tým lepšia kariéra). Vládnu totalitne- jedna strana (komunizmus). Utláčajú plešivých. Plešivci sa búria a porazia vlasáčov. Dostanú sa k moci s veľkými ideálmi- časom sa z plešivých stanú rovnakí tyrani a utláčajú vlasáčov. Táto hra je alegória na totalitnú moc (kt. má sebazničujúce sklony).