- na Slovensku bola špecifickou vrstvou vrstva zemanov (nižšia šľachta z vidieka, ktorá vlastnila väčšinu pôdy a mala svoje dedičné výsady, najmä volebné právo)
-na konci 19. stor. sa nedokázala prispôsobiť novým spoločensko-ekonomickým podmienkam (prestávalo záležať na titule a viac záležalo na tom, kto ako dokáže šikovne podnikať)
-táto vrstva sa stala častou témou slovenských literárnych realistov.
JÁN KALINČIAK
- pred realizmom (v čase štúrovcov) o zemanoch písal práve Ján Kalinčiak.
- dielo: REŠTAVRÁCIA: v tejto povesti zachytil život a správanie slovenských zemanov v 30. rokoch 19. storočia, teda v čase jeho úpadku, keď sláva zemianstva ožívala už len pri župných voľbách, tzv. reštavráciách.
Dej sa odohráva v Záhorskej stolici- pripravujú sa voľby. O 1.miesto vicišpána sa uchádzajú 2 zemania- Bešeňovský a Potocký. Na dva tábory sa rozdelilo aj zemianstvo stolice. Obidve strany sa snažia svojich protivníkov zvábiť do svojho tábora podplácaním.
Kalinčiak rozpráva o zemanoch so sympatiami. Nezakrýva ich chyby, ale je k nim zhovievavý a zobrazuje ich s láskavým humorom. Tým, že realisticky zobrazil zemiansky život, zároveň aj ukázal, že zemianstvo už bola vtedy neschopná spoločenská trieda, ktorá už dohrala svoju úlohu v slovenských dejinách.
SVETOZÁT HURBAN VAJANSKÝ
- Vajanského pohľad na budúcnosť zemanov: ako jediný im ešte dáva šancu. Môžu stáť na čele národného obrodenia, ale musia sa držať svojej pôdy, vzdelávať sa a spojiť sa s mladou, národne uvedomelou slovenskou inteligenciou.
LETIACE TIENE: novela; autor zobrazuje úpadok zemianskych rodín a ich pozemkového vlastníctva spolu s prenikaním kapitalizmu do výrobnej sféry. Upadajúce zemianstvo autor zobrazil na osudoch rodiny Imricha Jablonského. Bol to bohatý zeman; majetok získal ženbou a špekuláciami, no nestaral sa oň. Jablonský doplatí na svoje spolčovanie s nemeckým prišelcom- kapitalistom- Bauerom. Nakoniec o svoj majetok príde. Autor z toho vyvodzuje ponaučenie, že zemania sa nemajú spájať s cudzími podnikateľmi, ale s múdrou domácou inteligenciou. Túto myšlienku reprezentuje sobáš Imrichovej dcéry Ely a predstaviteľa inteligencie Milka Holana- demonštruje perspektívu „novej šľachty, zárodu budúcich pokolení“.
Názov „Letiace tiene“ = prechodný úkaz; všetky nešťastia na SR sú prechodné.
SUCHÁ RATOLESŤ: román; dej sa odohráva v 60.a 70. rokoch 19. storočia. Autor sa v ňom zamýšľa nad tým, či je zemianstvo ešte schopné stáť na čele politického a kultúrneho života. Názov „Suchá ratolesť“ je symbolický, pretože suchá ratolesť znamená zanikajúce zemianstvo, ktoré aby vykvitlo potrebuje duchovnú a mravnú obnovu a silného vodcu.
Vajanský vedome nezobrazuje zemianstvo realisticky, ale na hlavnej postave nám podáva typ ideálneho zemana, ktorý by bol na prospech slovenskému národu.
Hl. postavou je Stanislav Rudopoľský. Je to potomok starej zemianskej rodiny v Rudopolí. Študoval právo vo Viedni, je sčítaný, vzdelaný. Po niekoľkých rokoch túlania sa po Európe sa vracia domov. Jeho príchod sa stal udalosťou v celom kraji, miestne pomaďarčené úradníctvo v ňom očakávalo posilu. Stanislav ako prvých navštívi statkársku rodinu Vanovských, kde sa stretáva aj s učiteľom Tichým. Pod jeho vplyvom mení svoje názory na Slovenský národ, ktorý dovtedy podceňoval, zbližuje sa s národným hnutím, začína chápať ich smútok nad zrušením 3 slovenských gymnázií. Stanislav sa na pikniku s miestnou smotánkou zoznamuje s Adelou Rybáričkou, ktorá sa k nemu správa odmerane, on sa však do nej zaľúbil. K Adele ho priťahuje jej sila a samostatnosť. Keď je ranený v súboji so Svatnayom, ktorý urazil učiteľa tichého, Adela ho ošetruje v jeho kaštieli a nakoniec sa stáva jeho manželkou. Stanislav často rozoberá s učiteľom Tichým problém zemianstva a zhodnú sa na tom, že slovenský národ potrebuje smelých, otvorených a vzdelaných ľudí, aby priniesli „novú šťavu do suchej ratolesti“. Stanislav pomaly začína cítiť, že s krajom, do ktorého prišiel, ho viažu rodné putá a chce byť prospešný svojmu národu. V závere románu súhlasí, aby jeho rod prestal byť suchou ratolesťou a aktívne sa začína zapájať do národného života.
Hl. myšlienku románu vyjadruje autor slovami učiteľa Tichého, ktorý je presvedčený, že „len národne uvedomelé zemianstvo bude tou ratolesťou na strome národného života, ktorá sa zazelená a zakvitne“. Autor teda verí v poslanie inteligencie, ktorá môže formovať a pozdvihnúť jednoduchý slovenský ľud.
KOREŇ A VÝHONKY: zachytáva vzťahy medzi inteligenciou, meštianstvom a sedliactvom. Názov diela je obrazný: koreň = stará sedliacka rodina Drevanskovcov; výhonky = jej mladá generácia
Túto základnú myšlienku autor rozvádza na manželstve učiteľského syna Mirka Kladného so sedliackym dievčaťom Annou Drevanskou. Meštiansku, väčšinou maďarónsku spoločnosť predstavuje okruh odrodilcov okolo rohonského notára Dunnagela, ktorý v záverečnej scéne na veselej nočnej hostine spácha samovraždu, čo sa dá vysvetliť aj symbolicky ako predtucha skazy, ku ktorej speje protislovensky a protiľudovo orientovaná politika vládnucej spoločnosti.
PAVOL ORSZÁGH HVIEZDOSLAV
- Hviezdoslavov pohľad na zemianstvo: v eposoch podáva nielen hospodársky, ale už i mravný rozklad zemianstva a bol presvedčený, že zemianstvo sa musí spojiť s ľudom, lebo odtrhnutím od neho vyhynie.
EŽO VLKOLÍNSKY: spoločenský epos; námet čerpal zo svojich spomienok na život, aký vídal kedysi vo svojom rodisku, pretože „Vlkolín“ je vlastne iba krycím pomenovaním Vyšného Kubína.
venuje sa problematike zemanov- rieši otázky ich postavenia v slovenskej spoločnosti.
Dej: vdova Estera Vlkolínska poctivou prácou uchovala majetok pre svojho syna, ktorého dobre vychovala. Má veľkú autoritu v dedine, každý si ju váži. Vzťahy so synom sa narušia, keď sa Ežo, syn zo zemianskeho rodu, rozhodne oženiť so Žofkou Bockovie z bohatej sedliackej rodiny. Matka nepovolí a dá synovi na výber- buď ona, alebo Žofka. Nakoniec syna vyhodí z domu a prestáva pre ňu existovať. Eža prichýli jeho strýko Eliáš, ktorý len čaká, aby urobil niečo naprotiveň Estere. Vystrojí Ežovi a Žofke veľkú svadbu. Žijú si spokojne, majú malého synčeka, Benka, ktorý nakoniec celú situáciu vyrieši keď má približne 4 roky tým, že na ulici osloví esteru a pýta si od nej jabĺčko. Estera sa nedokáže ubrániť citu k vnukovi, uzná svoju chybu a príjme naspäť s láskou svojho syna i svoju sedliacku nevestu.
zemania- rodová pýcha, oddeľujú sa od sedliakov (na priadkach, v kostole, oblečením, jazykom)
GÁBOR VLKOLÍNSKY: spoločenský epos, je ďalším z Hviezdoslavových tzv. Vlkolínskych eposov
zobrazil príčinu úpadku zemianstva, jeho hynutie. Proces hynutia vykreslil v Gáborovej rodine.
Dej: zemanovi Šimonovi Vlkolínskemu sa deti rozišli po svete a doma zostal len najmladší syn Gábor. Matka a neskôr aj otec podľahnú alkoholu, ich majetok sa rozpadá a Gábora odmietajú všetky zemianske dievčatá. Zemianska spoločnosť ich odsudzuje. Gábor chce skoncovať so životom, ale na pomoc mu prichádza Ežo, ktorý mu radí, aby sa oženil so sedliackym dievčaťom. Viaceré postavy z Eža sú zobrazené aj v Gáborovi, ale zatiaľ čo tam zohrávali len vedľajšie úlohy, tu sú ústrednými postavami (Gábor, matka).
charakteristika Gábora: je vzdialený príbuzný Eža (bratranec), pochádza z chudobnej zemianskej rodiny, spočiatku bol bezstarostný, rád sa zabával, pekne obliekal. Ako dochádzalo k hospodárskemu a morálnemu úpadku rodiny, stal sa ešte viac uzavretým, začína sa vyhýbať spoločnosti a hanbí sa za svoju rodinu. Chce sa zmárniť, pretože stráca zmysel života, zachraňuje ho Ežo, ktorý mu poradí, aby išiel na prístupky k Blažkovcom- a tak sa syn zemianskej rodiny zachraňuje splynutím so sedliackou rodinou.
MATRIN KUKUČÍN
- Kukučínov názor na zemanov: je to vymierajúca vrstva, ktorá sa nedokáže postarať o svoje majetky (A.Domanický); presadia sa už šikovný ľudia aj bez šľachtických titulov (O.Tráva).
KEĎ BÁČIK Z CHOCHOĽOVA UMRIE: humoristická poviedka; zobrazuje hospodársky a morálny úpadok zemianstva a prenikanie kapitalistických vzťahov a morálky do dedinského života.
Aduš Domanický je zeman, ale nemá nič ( Doma- nic- ký), len starú kúriu a dlhy. Zdedil majetok, ktorý však prepil a preto si stále požičiaval a sľuboval, že keď báčik umrie, vráti. Na jarmoku sa stretol s Ondrejom Trávom (bohatý sedliak). Dohodnú sa, že Aduš mu dodá obylie a dá mu zálohu. Keď mu obilie nedá, dohodnú sa, že keď báčik umrie...Ondrej si ale pýta stromy, ktoré sú za Adušovou kúriou, no pod nimi sú pochovaní Adušovi rodičia. A tak sa ich Aduš nechce vzdať. Sľúbi Ondrejovi, že sa polepší a všetko vráti. Báčik medzitým umrel, no nenechal mu nič.
Slovenské zemianstvo Kukučín zobrazuje už ako vrstvu morálne i majetkovo rozloženú, nedáva mu ako celku nádej na vodcovské postavenie v spoločnosti, verí však v mravné prerodenie sa človeka ako jednotlivca.
konflikt je medzi dvoma spoločenskými vrstvami: medzi upadajúcim zemianstvom (Aduš Domanický) a nastupujúcim kapitalizmom (Ondrej Tráva)
Aduš Domanický sa navonok správa ako zámožný pán, je rozkazovačný a vyberavý, na druhej strane je to schudobnený zeman, ktorý si vlastnú chudobu zapríčinil sám, pretože majetok po svojich predkoch prepil s kamarátmi v krčme. Nestará sa o svoj majetok a žije si nad pomery, na čom autor ukázal hospodársky úpadok zemanov. Morálny úpadok ukázal autor na jeho klamárstve a podvádzaní, na jeho nepoliehaní sa sám na seba, ale na smrť svojho príbuzného, na dedičstvo po báčikovi. K premene Adušovho charakteru dochádza v závere poviedky, keď mu hrozí, že svojich mŕtvych predkov oberie o 4 krásne jasene, pod ktorými sú pochovaní. Uvedomí si, že naďalej nemôže takto žiť, Ondrejovi vráti o týždeň dlžnú desiatku, polepší sa, a už nikdy nikto od neho nepožul známu vetu „Keď Báčik z Chochoľova umrie).
Ondrej Tráva je sedliak, ktorý sa snaží podnikať, charakterizuje ho dravosť, podnikavosť, bezohľadnosť a myslí vždy len na zisk. Poteší ho lacnejšia kúpa, rád zjednáva a na to práve doplatí u pána Aduša.