1. Vzťah k novej rodine
Po svadbe s Františkom Jozefom Sisi nadobudla „novú rodinu“ – jeho bratov a predovšetkým jeho matku. Psychológovia tvrdia, že voči Habsburgovcom mala kvôli svojmu pôvodu komplex menejcennosti, čo sa prejavilo v jej nenávistnom postoji k týmto ľuďom. Navonok sa k nim správala priateľsky, čomu nasvedčuje korešpondencia medzi nimi. Vo svojich denníkoch a básňach sa však o nich vyjadruje neúctivo – každého člena rodiny Habsburgovcov opisuje ako zviera. Pozoruhodné je, že Alžbeta sa vyjadrovala nie o vlastnostiach, ale o vonkajšom zjave dotyčných osôb. Našla na ich zovňajšku i ten najmenší detail a podrobne ho vykreslila, zosmiešňujúc ho. Tým chcela dokázať, že aspoň v tejto oblasti je víťazkou.
Sisine vzťahy k svokre sa tradujú ako veľmi zlé – tak ich podľa ústnej výpovede najmladšej Alžbetinej dcéry Márie Valérie opisuje Sisin prvý životopisec Egon Ceasar Conte Corti. Tento životopis však vznikol dlho po Sisinej i Žofiinej (veľkovojvodkyňa Žofia, Sisina svokra) smrti, takže sa opiera len o to, čo Alžbeta rozprávala svojej dcére. Zaujímavé je, že Žofiine listy Alžbete sú mimoriadne milé a priteľské, bez akejkoľvek známky nenávisti či zloby.
Ani Alžbetin vzťah k neveste, korunnej princeznej Štefánii, však nemožno považovať za pozitívny:
„Pod veľkou jedľou jediná,
voňavo v machu skvie sa
s pôžitkom lesná kvetina (Alžbeta)
v samote uprostred lesa.
Tá chvíľa krátko teší ju.
Ropucha tupá, žltá (Štefánia)
Z planiny rovno na šiju
Jej tučnou nohou stúpa...“
Bad Ischl, 12. augusta 1885
Cisárovná porodila štyri deti: Žofiu, Gizelu, Rudolfa a Máriu Valériu. Sisi sa otvorene priznávala k tomu, že nenávidí malé deti a neznáša tehotenstvo, lebo deformuje jej štíhli ženskú postavu. „Deti sú ozaj prekliatím ženy, lebo ničia jej krásu a tá je najlepším Božím darom....“ (Citované z : Praschlová – Bichlerová, str. 136)
K prvorodenej Žofii mala Alžbeta vlažný vzťah, starostlivosť skôr prenechávala manželovi a svokre. Jej smrť v roku 1857 ju však veľmi zarmútila.
K druhej dcére Gizele, ako aj k synovi Rudolfovi cítila len veľmi málo. Ich výchovu prenechala taktiež Žofii a Františkovi Jozefovi, a samozrejme učiteľom a guvernantom. Ona si zatiaľ pokojne cestovala, z času na čas deťom napísala alebo ich navštívila. Jej listy sa však tiež podobali skôr listom dospelej osobe než dieťaťu.
V roku 1868 sa narodila posledná dcéra, Mária Valéria, ktorú Sisi porodila v Uhorsku, ako prejav úcty k maďarskému národu. Pri tejto dcére sa v nej prebudili všetky materské pudy a zahŕňala ju obrovskou láskou a pozornosťou, čím prešla do druhého extrému, Gizelu a Rudolfa úplne odsúvajúc na vedľajšiu koľaj.
Máriu Valériu volala „jediným“ a tiež „maďarským“ dieťaťom. V útlom veku ju brávala so sebou na cesty. Neskôr, keď Valéria musela byť vo Viedni kvôli učeniu, často jej písala a vyžadovala od manžela o nej podrobné správy. Úzkostlivo dbala o dcérin zdravotný stav, podliehajúc hystérii pri jeho najmenších výkyvoch. Postupom času sa k staršej Gizele správala len ako k dobrej známej, Rudolf sa jej úplne odcudzil. Po jeho smrti podľahla zúfalstvu a výčitkám, do smrti sa z toho šoku nespamätala. Od tej nešťastnej udalosti nosila len čierne šaty. Kvôli výčitkám nebola schopná prísť ani na synov pohreb, hovorí sa však, že ho noc po pohrebe „navštívila“ v habsburgovskej hrobke, kde bolo uložené jeho telo.
Alžbeta veľmi zle znášala, keď sa Mária Valéria zamilovala. Jej vyvoleným sa stal František Salvator, za ktorého sa neskôr aj vydala. Sisi svoje pocity opisovala v básňach, kde vyčítala Márii Valérii, že ju opúšťa.
Celkovo sa dá povedať, že Alžbeta nebola dobrou matkou svojich detí. Na túto úlohu bola príliš sebecká a namyslená.