Za svoje celoživotné vzory si Alžbeta vybrala troch mužov, z ktorých každý predstavoval inú časť jej samej a všetkých troch svojim spôsobom milovala.
Prvým bol Odysseus, ku ktorému prechovávala najslabší vzťah. Obdivovala ho pre udatnosť a odvahu, s ktorou sa púšťal do trójskej vojny. Páčila sa jej i jeho lesť a falošnosť, ktoré občas využíval. Štylizovala sa do postavy krásnej Heleny, za ktorú bojoval a dokonca sa podľa jeho vzoru dala priviazať o lodný sťažeň počas búrky na mori.
Bližší mystickejší vzťah spájal Alžbetu s ďalším hrdinom gréckej mytológie, Achillom. Podľa neho pomenovala svoj zámok na Korfu, dala mu stavať sochy a kvôli nemu sa aj naučila po grécky.
Milovala ho, „pretože bol taký rýchlonohý, silný, neústupný a pohŕdal všetkými tradiciami a kráľmi, ľud považoval za bezvýznamný, dobrý iba na to, aby ho smrť skosila ako steblá trávy. Za svätú považoval len vlastnú vôľu a žil len svojim snom, a žiaľ mu bol cennejší než život.“ (Citované z : Praschlová – Bichlerová, str. 32.)
Tento opis sa vzťahuje vo veľkej miere aj na cisárovnú samu, cítila sa neohroziteľná ako on (nevšímajúc si jeho zraniteľnú pätu).
Najhlbší Sisin cit však patril nemeckému básnikovi Heinrichovi Heinemu. Bol všeobecne neuznávaným básnikom v 19. storočí, pretože kritizoval etablovanú spoločnosť. To stačilo na to, aby ho Alžbeta z celého srdca obdivovala. Nadväzovala s ním spojenia počas špiritistických seáns, niekedy sa s ňou (podľa jej slov) dokonca „zúčastňoval“ na prechádzkach a zhováral sa s ňou. Alžbeta mu venovala množstvo básní a v celej tvorbe jej bol inšpiráciou.