Základom ľudskej činnosti, či už komponovania, maľovania, športovania, vyučovania alebo fyzickej práce, sú potreby. Potreba je uvedomený alebo neuvedomený nedostatok. Ľudia svoje potreby spoznávajú, porovnávajú, triedia podľa dôležitosti a uspokojujú. Štruktúru a hierarchiu potrieb ovplyvňujú poznatky a odlišný spôsob myslenia. Preto jednotlivci majú rôzne potreby i rôzne predstavy o dosahovaní spokojnosti. Potreby môžeme členiť z rôznych hľadísk. Ak vezmeme do úvahy vývojové hľadisko, zistíme, že časť potrieb súvisí so zachovaním človeka ako živého tvora alebo živočíšneho druhu. Sú to primárne potreby, vlastné tak zvieratám, ako aj ľuďom. Neskôr, v socializačnom procese vznikli sekundárne potreby. Z hľadiska počtu subjektov členíme potreby na individuálne, kolektívne a spoločenské. Každý človek má svoje vlastné, individuálne potreby. Keďže je členom určitého spoločenstva celku, občanom štátu, pracovníkom firmy, spájajú ho s ľuďmi podobné alebo rovnaké záľuby. Tieto záujmy vyplývajú zo spoločenských potrieb - kolektívnych. Všetko užitočné, čo uspokojuje ľudské potreby, je statok. Statok je pôda, diaľnica, ... Statky, to sú stroje, potraviny, ale aj vedomosti a zručnosť. Statok je verejné osvetlenie ale i vlastná zubná kefka.