Základom ľudskej činnosti, či už komponovania, maľovania, športovania, vyučovania alebo fyzickej práce, sú potreby. Potreba je uvedomený alebo neuvedomený nedostatok. Ľudia svoje potreby spoznávajú, porovnávajú, triedia podľa dôležitosti a uspokojujú. Štruktúru a hierarchiu potrieb ovplyvňujú poznatky a odlišný spôsob myslenia. Preto jednotlivci majú rôzne potreby i rôzne predstavy o dosahovaní spokojnosti. Potreby môžeme členiť z rôznych hľadísk. Ak vezmeme do úvahy vývojové hľadisko, zistíme, že časť potrieb súvisí so zachovaním človeka ako živého tvora alebo živočíšneho druhu. Sú to primárne potreby, vlastné tak zvieratám, ako aj ľuďom. Neskôr, v socializačnom procese vznikli sekundárne potreby. Z hľadiska počtu subjektov členíme potreby na individuálne, kolektívne a spoločenské. Každý človek má svoje vlastné, individuálne potreby. Keďže je členom určitého spoločenstva celku, občanom štátu, pracovníkom firmy, spájajú ho s ľuďmi podobné alebo rovnaké záľuby. Tieto záujmy vyplývajú zo spoločenských potrieb - kolektívnych. Všetko užitočné, čo uspokojuje ľudské potreby, je statok. Statok je pôda, diaľnica, ... Statky, to sú stroje, potraviny, ale aj vedomosti a zručnosť. Statok je verejné osvetlenie ale i vlastná zubná kefka. Voľné statky sa vyskytujú voľne v prírode a v relatívne dostatočnom množstve . Ekonomické statky sú vzácne statky. Voľné a ekonomické statky môžu byť hmotné alebo nehmotné. Používajú sa pri výrobe alebo sa bežne spotrebúvajú. Statok, ktorý získava jedna osoba a ostatné osoby ho už nemôžu získavať sa nazýva súkromný statok. Uspokojovanie bežných potrieb sa nazýva spotreba. Z množstva potrieb, ktoré ma človek, nedokáže všetky uspokojiť. Preto sa musí rozhodovať a spotrebu niektorých statkov uprednostniť.