Vypracoval: Mgr. Tomáš Godiš


 

Sociológia je relatívne mladá veda, ktorá sa vyvinula v minulom storočí. Pojem sociológia pochádza z latinského pojmu „societas“ čo znamená spoločnosť. Sociológiu môžeme definovať ako vedu o spoločnosti, ktorá skúma spoločnosť jej javy a štruktúry. Jej hlavnou úlohou je študovať a vysvetľovať správanie ľudí, spoločenské javy, vzťahy a sociálne problémy. Všetky poznatky, ktoré sociológia vytvára sa dajú overiť v praxi a preto je to veda prakticko-teoretická. Poznatky sociológie sú však obmedzene platné na spoločnosť, ktorú sociológia skúma.

 

Sociológia skúma spoločnosť z viacerých hľadísk a to z:


  1. demografického hľadiska – rôznorodosť obyvateľstva

  2. psychologického hľadiska – individuálnosť obyvateľstva

  3. kolektívneho hľadiska – riešenie problémov realizujú ľudia vrámci svojej komunity

  4. štruktúrneho hľadiska – spoločnosť znamená rôznorodosť jej zloženia

  5. dynamického hľadiska – sleduje zmenu spoločnosti ako dynamického systému.

  6. kultúrneho hľadiska – kultúra vplýva na správanie ľudí na kultúrnosť človeka.


 

Sociologický výskum sa dnes člení na viacero oblastí. Jeho priebeh sa neustále mení a obsahy, ktoré sú jeho výsledkom neustále rastú. Všeobecne môžeme rozdeliť sociologický výskum na nasledovné úrovne:


A, mikrosociologická úroveň sociologického výskumu – je to výskum, ktorý sa zaoberá predovšetkým jednotlivcom a zameriava sa na motívy konania, myslenie, správanie, ako aj vzťahy jednotlivca. Vysvetľuje reakcie jednotlivca na isté procesy či vzťahy. Výsledky, ktoré takýto výskum získava sú nezovšeobecniteľné. Dajú sa aplikovať len na jednotlivca, alebo malý počet ľudí (skupinku). Sú však podrobnejšie, preto sa takýto výskum nazýva aj „kvalitatívny výskum“.


B, makrosociologická úroveň sociologického výskumu - je to výskum, ktorý sa zaoberá javmi, ktoré sú celospoločenské ako napr. nezamestnanosť a jej dôsledky, sociálne premeny a ich dopad … . Výsledky tohto výskumu nie sú príliš podrobné, ale sú aplikovateľné na celú spoločnosť alebo na jej isté skupiny. Preto sa nazýva aj „kvantitatívny výskum“.


 

Sociologický výskum zbiera empirické podnety (materiál), ktoré analyzuje a a formuluje na ich základe isté závery. Overuje tak svoje vopred stanovené hypotézy. Výsledky sociologického výskumu sú aplikovateľné v praxi.

Väčšina spoločenských problémov, ktoré sociologický výskum rieši sa však dotýka oboch úrovní výskumu. Tak napríklad problém eutanázie sa dotýka tak jednotlivca ako aj celej spoločnosti.


 

 

História sociológie:


So sociológiou sa môžeme stretnúť už v starovekom Grécku. Ako samostatná veda sa sociológia vyvinula až podstatne neskoršie a to v polovici 19. storočia. Veľkú zásluhu mal na tom August Comte – francúzsky filozof, ktorý ju znovu objavil. Comte však rozlišoval sociálnu dynamiku a sociálnu statiku.

 

Sociálna statika sa venovala teórii sociálnej usporiadanosti. Skúmala teda jednotlivé články spoločnosti a snažila sa definovať prvok stability spoločnosti. Základným kameňom spoločnosti bola samozrejme rodina. Vieru (náboženstvo), považuje sociálna statika za pevnú a nemeniteľnú základnú zložku spoločnosti.

Sociálna dynamika - sa zaoberala – ako nám už názov prezrádza zákonitosťami zmeny spoločnosti. Dôležitým faktorom premien spoločnosti je intelektuálny rozvoj.


 

Medzi ďalších predstaviteľov sociológie radíme Karla Marxa, ktorý vytvoril teóriu materiálnej výroby. Podľa nej je najdôležitejším základom života spoločnosti práve materiálna výroba.

 

Emile Durkheim prezentuje sociológiu zameranú na sociálnu realitu. Sociálna realita má podľa Durkheima niekoľko prvkov a to napr. právo, náboženstvo, jazyk, umenie, tradície a iné. Cieľom sociológie podľa Durkheima je hľadanie dôvodov prečo sa niektoré sociálne javy dejú resp. nedejú.


Max Weber – nemecký sociológ, právnik a ekonóm, ktorý definuje sociológiu ako vedu o sociánom konaní jednotlivcov. Weber tvrdí, že sociálne konanie má dva aspekty. Prvý je orientácia sa na iných ľudí vrámci spoločnosti a druhý je orientácia sa na seba samého. Podľa Webera je ideálne konanie také, ktoré je zamerané na racionálne konanie. Toto racionálne konanie by malo mať účelnosť. Racionálno-účelové konanie chápe ako konanie vzorové!


V súčastnosti sa rozlišujú 3 druhy sociológie. A to sú nasledovné:


1, Teória sociálneho konfliktu – (Lewis Coser, Ralf Dahrendorf) – základným kameňom konania v spoločnosti sú podľa predstaviteľov tohto smeru záujmy. Práve záujmy ovplyvňujú spoločenský život. Aj konanie jednotlivca je teda závislé na záujmoch. Spoločnosť však nedokáže vždy vyhovieť všetkým záujmom a preto v spoločnosti vznikajú isté napätia, ktoré vrcholia práve konfliktom, pričom dochádza k istým (aj negatívnym) spoločenským javom. Sociológia tieto problémy skúma a analyzuje ich.


2, Teória sociálneho konsenzu – (Talcott Parsons, Robert King) kľúčovým pojmom tejto teórie je "funkcia" – Spoločnosť sa skladá z istých častí a tieto časti plnia vrámci celku istú funkciu. Navzájom sa všetky časti dopĺňajú a vytvárajú tak správne fungujúci systém – spoločnosť.


3, Alternatívna sociológia – tento druh sociológie sa delí na viacero typov a neustále sa vyvíja.

 

a, Symbolický interakcionizmus – (George Herbert Meat) – zaoberá sa symbolickými významami, ktoré ľudia pripisujú istým veciam alebo javom resp. činnosti. Zaoberá sa aj tým ako ľudia interpretujú skutočnosť.

b, fenomenologická sociológia

c, existencialistická sociológia

d, etnometodológia



Použitá literatúra:


  1. Kolektív autorov, Zmaturuj z náuky o spoločnosti, Didaktis, Brno, 2002

  2. A. Martinská Vavrová, Príprava na maturitu – náuka o spoločnosti, Príroda, Bratislava, 2009

  3. I. Paulička, Všeobecný encyklopedický slovník, Ottovo nakladatelství, Praha 2005