Vypracovala: Mgr. Monika Koncošová



Znaky nového románu:

 

  • Nová forma románu

  • Nový román má počiatky vo francúzskej literatúre po roku 1945, resp. v 50-tych rokoch.

  • Výrazne ovplyvňoval literatúru a film od 50-tych až po 70-te roky 20. storočia.

  • Označujeme ho „nový román“ alebo „antiromán“ (podľa Jean- Paul Sartra).

  • Hlavnými predstaviteľmi boli napr. A. Robbe-Grillet, Nathalie Sarrautová, Claude Simon, Michel Butor, Marguerite Durasová, Le Clézio.

  • Odmietali klasickú prózu, predovšetkým klasický román (klasický román býva označovaný aj ako balzacovský román – má typické znaky románu: veľký epický žáner, má veľký rozsah, zložitú výstavbu, hlavnú a vedľajšie dejové línie, hlavné a vedľajšie postavy, postavy sa vyvíjajú, zachytáva dlhšie časové rozpätie).

  • Nekládli dôraz na obsah, z románu odstránili príbeh. Ak sa aj objaví nejaká fabula, je nezaujímavá, nedramatická, nelogická, neprináša riešenie.

  • Pozornosť venovali predovšetkým forme a štýlu.

  • Písanie bolo pre nich dobrodružstvo, niekedy sa zdá, že písali len pre radosť.

  • Udalosti v dielach sú len naznačované, nedajú sa prerozprávať – chýbajú príčinné a chronologické súvislosti.

  • Nepochybovali o existencii objektívneho sveta, ale odmietali ho vysvetľovať.

  • Svet podľa nich jednoducho je a to stačí.

  • Záver diela je nejasný, nedochádza k jasnému rozuzleniu, naopak, neraz je dej ešte viacej zauzlený a zahmlený.

  • Postavy sú anonymné, bez minulosti a pamäti.

  • Postavy často nemajú mená – bývajú označené krstným menom, iniciálkami alebo len zámenom.

  • Prostredie nie je zachytené celistvé (mesto, kraj), ide len o akési „výrezy“ zo skutočného života (skupinka domov, izba, ulica) alebo sa stále opakuje ten istý lokál, tá istá ulica.

 

 

V dobe rozvoja nového románu sa často objavovali útoky voči nemu. A. Robbe - Grillet preto na jeho obranu napísal dielo Za nový román, v ktorom v piatich bodoch zhrnul obranu nového románu:

 

  • Nový román ustanovil zákony budúcnosti.

  • Nový román urobil z minulosti tabulu rasu.

  • Nový román chce vyhnať človeka zo sveta.

  • Nový román sa usiluje o dokonalú objektivitu.

  • Nový román sa číta neľahko a oslovuje len špecialistov.


 

 

ALAIN ROBBE – GRILLET (Ale Rob Grijé) - 1922 – 2008

 

  • Predstaviteľ francúzskej literatúry

  • Spisovateľ, novinár, filmár

 

 

Životopisné údaje:

A. Robbe – Grillet sa narodil v Breste vo Francúzsku. V rodnom meste vyštudoval strednú školu. Počas druhej svetovej vojny pracoval v továrni na výrobu tankov. Po skončení vojny začal študovať v Paríži vysokú školu s poľnohospodárskym zameraním. Stal sa teda poľnohospodárskym inžinierom. Po ukončení vysokej školy pracoval v národnom štatistickom a ekonomickom ústave, kde sa zaoberal výskumom hormónov. Pôsobil taktiež na Martiniqu a v Západnej Indii, kde sa venoval kultivácii banánov. Skúsenosti a poznatky, ktoré tam získal, neskôr využil vo svojej literárnej tvorbe.

Od roku 1955 pôsobil ako poradca prestížnej francúzskej knižničnej edície Les Edition de Minuit. Odvtedy sa venoval výrazne literatúre, filmu a pôsobil na viacerých vysokých školách v Európe a v USA. Počas jeho života mu boli udelené viaceré čestné doktoráty z univerzít vo Washingtone a v New Yorku. Bol rytierom Rádu čestnej légie za zásluhy v oblasti umenia a literatúry. V roku 2004 vstúpil do prestížnej Francúzskej akadémie. Zomrel v Caen vo Francúzsku.

 

Prehľad tvorby:

 

Romány:

Gumy, Očitý svedok, Dom schôdzky, Vidiaci, Žiarlivosť, V labyrinte, Okamihy, Krásna zajatkyňa, Kráľovražda, Džin, Zrkadlo, ktoré sa vracia, Posledné dni Korintu, Angelika lebo Očarenie, Opakovanie

 

Scenáre a filmová tvorba:

Vlani v Marienbade, Muž, ktorý luže, Eden a potom, Hirošima, moja láska,...

 

Film Muž, ktorý luže bol natáčaný vo Vysokých Tatrách.

 

GUMY – román – detektívka. Uvedené označenie má aj napriek tomu, že autor v diele použil len málo prvkov tradičnej stavby detektívky.

V Prológu sa dozvieme, že pokus o vraždu profesora Duponta nevyšiel. Profesor zo strachu o život rozhlási o sebe, že je mŕtvy a stiahne sa z verejného života. Detektív Wallas vyšetruje jeho smrť, nakoniec sa stane sám vrahom – nevidí, že mieri na Duponta. Nič a nikto nevysvetľuje dôvody prvého pokusu zabiť Duponta, naozajstná smrť zostáva dielom náhody. Prečo – nevieme. Je náhodné, že v diele sú vôbec nejaké útržky deja – podstata je v chodení, putovaní, hľadaní hlavnej postavy. Detektívku si autor zvolil preto, aby dokázal, že nič vo svete nie je vyskúmateľné. Svet existuje mimo vedomia človeka. Opakuje sa tu mýtus o Oidipovi – aj Oidipus ako vládca Téb, hľadá vraha svojho predchodcu, aby sa nakoniec dozvedel, že vrahom je on sám. Román má kompozíciu ako antická tragédia – 5 kapitol – ako 5 dejstiev, má prológ a epilóg.

Postava Walas blúdi ulicami, ocitá sa na tých istých miestach – mostoch, uliciach, križovatkách, skúma a opisuje prostredia, ale nikdy nie sú na sto percent rovnaké, vždy nastane nejaká malá zmena. Nemôže napísať pravdu o svete, lebo nič vo svete neostane ani chvíľku také isté. Ani videnie tej istej udalosti u rôznych ľudí nie je rovnaké. Dupontova smrť nastane až vtedy, keď na ňu myslí Lambert a Wallas. Všetko okolo postavy Wallasa je vpravo alebo vľavo, všetko má svoj smer, polohu, akoby svet pozostával len z priestorových vzťahov – nie sú dôležité predmety, ale ich poloha. Wallas putuje vlastne v kruhu, v bezvýchodiskovosti.

 

Krátka ukážka:

„Kamaráti prekročili rad brál, ktoré nám dosiaľ zakrývali výhľad a uvideli sme znovu pevnú zem, pahorok s borovicovým hájom, dva biele domce a koniec cesty na miernom svahu, odkiaľ sme prišli. Vybrali sme sa na obchôdzku po ostrove. A tak sme ľahko spoznávali kraj ako z pevniny, nevodilo sa nám tak isto pri pohľade na úzke rameno mora, ktoré nás od pevniny oddeľovalo, a tobôž nie pri pohľade na breh, na ktorom sme sa nachádzali. O niekoľko minút sme nadobudli istotu, že prechod je preseknutý. Mohli sme to zistiť hneď. Cesta, vyhĺbená v úbočí, sa súbežne znižovala k pobrežiu a na úrovni piesčiny sa náhlym ohybom napájala na akúsi kamennú hrádzu, dosť širokú pre jedno vozidlo, po ktorej sa za odlivu dalo prejsť cez úžinu peši. Pri ohybe bol vysoký násyp podopretý múrikom, kam smerovala cesta. Pri pohľade z miesta, kde sme sa nachádzali, nám násyp zakrývala kus hrádze. Zvyšok hrádze pokrývala voda. Iba zmena pozorovacieho stanovišťa nás na chvíľu zmiatla, boli sme teraz na ostrove a navyše sme išli opačným smerom, kráčali sme na sever, kým cieľ našej cesty bol na juhu.

Z vrcholu pahorka, bezprostredne za zákrutou vyznačenou tromi či štyrmi borovicami stojacimi bokom od lesíka, sa črtá pohľad na cestu zvažujúcu sa až k hrádzi, po pravej strane je rameno mora a ostrov, ktorý je ešte nie celkom ostrovom. Voda, pokojná ako bývala v rybníku, takmer dosahuje výšku kamennej hradskej: jej hnedý a hladký povrch vyzerá práve taký opotrebovaný, ako je povrch okolitých brál. Tu a tam ho pokrývajú nazelenalé škvrny od slnka napoly vyblednutých jemných machovitých chalúh – dôkaz častých a dlhotrvajúcich záplav. Na druhej strane hrádze sa hradská práve tak ako z bližšej strany nebadane dvíha a prechádza do prašnej cesty, ktorá pretína ostrovček, ale na tomto brehu je cesta potom úplne rovná a zviera s hrádzou roztvorený uhol. Hoci tu niet násypu, múrik – symetrický s múrikom po tejto strane – chráni aj ľavú stranu prechodu od úpätia svahu až po hornú hranicu piesočnej pláže – kde sa končia ostré skalky a začína sa húština.“


 

 

Zopakujte si:

  1. Vymenujte základné znaky školy „nového románu“.

  2. Porovnajte znaky školy „nového románu“ so znakmi tzv. balzacovského románu.

  3. Charakterizujte tvorbu A. R. Grilleta.

 

Použitá literatúra:

CALTÍKOVÁ. M.: Slovenský jazyk a literatúra. 1. vyd. 2002. Enigma Nitra. ISBN 80-85471-95-7

CALTÍKOVÁ, M.: Sprievodca dielami slovenskej a svetovej literatúry 1. 1. vyd. Enigma Nitra. ISBN 80-85471-33-7

SMIEŠKOVÁ, M.: Krok za krokom – Literatúra. 1. vyd. 2007. Fragment Bratislava. ISBN 978-80-8089-065-0

SVETOVÁ LITERATÚRA NA DLANI. 1. vyd. 1998. Príroda Bratislava. ISBN 80-07-01037-8

ZMATURUJ Z LITERATÚRY 1. 1. vyd. 2007. Didaktis Bratislava. ISBN 80-89160-02-6

ZMATURUJ Z LITERATÚRY 2. 1. vyd. 2007. Didaktis Bratislava. ISBN 80-7358-028-4