Mzda je cenou práce, ktorá je výsledkom fungovania trhu, vzťahom medzi dopytom po práci a ponukou práce. Časová mzda je taká forma mzdy, ktorá vyjadruje odmenu za odpracovaný čas. Na základe toho rozlišujeme hodinovú, dennú, týždennú a mesačnú mzdu. Úkolová mzda je upravenou formou časovej mzdy. Pri určovaní výšky úkolovej mzdy vychádzame z priemerného počtu výrobkov, ktoré pracovník vyrobí za určitý čas. Úkolová mzda je dôležitým nástrojom zvyšovania intenzity práce. Keďže mzdu za vykonanú prácu dostane iba vtedy, ak výrobok má potrebnú kvalitu, sám sa kontroluje. Podnikateľ tak ušetrí náklady na dozor a kontrolu nad pracovníkmi. Sumu peňazí, ktorú pracovník dostáva, označujeme ako nominálnu mzdu. Reálna mzda predstavuje množstvo tovarov a služieb, ktoré si pracovník za svoju nominálnu mzdu môže kúpiť. Úroveň reálnej mzdy závisí od výšky nominálnej mzdy, úrovne cien tovarov a služieb, daňového zaťaženia obyvateľstva. Pri určitej úrovni cien sa reálna mzda mení priamoúmerne so zmenou nominálnej mzdy. Ak je daná úroveň nominálnej mzdy, mení sa reálna mzda nepriamoúmerne k zmenám cien tovarov a služieb. V rôznych krajinách a v rôznych časových obdobiach sa mzdy odlišujú. V súčastnosti sú vyššie ako povedzme v minulom storočí. Výška mzdy závisí od profesie, kvalifikácie, zručnosti pracovníkov, produktivity práce, ... Dôležitá je aj ekonomická vyspelosť krajín. Napríklad v USA sú mzdy vyššie ako v Európe, v západnej Európe vyššie ako v východnej Európe. Mzdové rozdiely sa však vyskytujú aj v rámci jednej ekonomiky, v jednotlivých odvetviach ekonomiky alebo medzi jednotlivcami. Mzdové rozdiely, ktoré slúžia na kompenzáciu nepeňažných rozdielov medzi rôznymi druhmi práce, nazývame kompenzačné rozdiely. Práca v neútulnom prostredí, spätá s nervovým vypätím, nadmernou zodpovednosťou, ... je pre ľudí menej príťažlivá. Aby sme na túto prácu získali pracovníkov, musíme im mzdu zvýhodniť. Rozdiely v mzdách medzi jednotlivými skupinami sa v ekonomike budú vždy vyskytovať. Stanovenie, prijatie a podpísanie podmienok vyjadruje generálna dohoda.  Na nižšej úrovni - medzi zamestnávateľmi,  zamestnancami a odborovou organizáciou - prebiehajú tzv. kolektívne rokovania a ich výsledkom je kolektívna zmluva.