Hospodárska politika predstavuje súhrn cieľov, nástrojov, rozhodovacích, procesov a opatrení štátu v jednotlivých oblastiach ekonomického života v danom období. Teória hospodárskej politiky sa zaoberá tvorbou konkrétnych koncepcií hospodárskej politiky. Praktická hospodárska politika vychádza z teoretických odporúčaní a preberá zodpovednosť za prijaté rozhodnutia. Najdôležitejším subjektom hospodárskej politiky je štát a jej výkonný orgán - vláda. Vláda riadi štátne inštitúcie, ministerstvá a iné vládne úrady, výskumné a expertné štátne organizácie. Na medzinárodnej úrovni vystupujú samostatné hospodárske subjekty - medzinárodné organizácie, ktoré uskutočňujú vlastnú hospodársku politiku. Každá hospodárska politika má stanovené určité ciele, ktoré môžeme členiť podľa viacerých hľadísk. Z časového hľadiska rozlišujeme krátkodobé, strednodobé a dlhodobé ciele. Z hľadiska jednotlivých koncepcií hospodárskej politiky hovoríme o magickom trojuholníku, štvoruholníku, resp. n-uholníku cieľov hospodárskej politiky. Úlohy a ciele, ktoré si štát v ekonomike vytýčil, dosahuje určitými prostriedkami, ktoré nazývame nástroje hosp. politiky. Voľba nástrojov závisí najmä od toho, ktoré ekonomické veličiny chce ovplyvňovať a čo je príčinou ich zmien. Medzi faktormi existujú prieme, resp. nepriame, vzťahy vzájomnej závislosti. Ak sa povedzme v obehu zvyšuje množstvo peňazí a zlepšujú sa možnosti poskytovania úverov, úroková miera klesá. Podľa konkrétnej hosp. situácie môže formy štátnych zásahov do ekonomiky. Štátny zásah do ekonomiky v podstate znamená, že štát ovplyvní jednotlivé hosp. subjekty tak, aby ich konkrétne rozhodnutia smerovali k dosiahnutiu cieľa, ktorý štát sleduje z makroekonomického hľadiska. Čiže úlohou štátu je regulovať hosp. prostriedkami, ktorými môže ovplyvňovať správanie a rozhodovanie výrobcov i spotrebiteľov. Aby ich činnosť bola v súlade so želateľným smerom vývoja ekonomiky. Podľa nástrojov, aké štát na regulovanie hospodárskych procesov využíva, hovoríme o monetárnej  politike a fiškálnej politike.