Vypracovala: Ing. Anna Mattová


 

Pojem manažment pochádza z anglického slova management, čo znamená riadiť, viesť, vládnuť. Chápeme tým naplánovanie, zorganizovanie a kontrolu činnosti tak, aby prebiehali podľa našich predstáv.


Pojem manažment sa pôvodne definoval ako "umenie riadiť podnikovú činnosť". Vnímal sa ako proces, ktorý začína predvídaním, pokračuje organizovaním, prikazovaním a koordinovaním a končí kontrolou. Dominovala tu predstava o dosahovaní výkonu prostredníctvom iných ľudí. Neskôr sa manažment chápe hlavne ako "umenie dosiahnuť vytýčené ciele podniku". Do popredia sa dostávajú otázky definovania cieľov a hľadanie metód a prístupov, ako vytýčené ciele dosiahnuť. V rámci manažmentu sa začali rozvíjať a zdokonaľovať činnosti, ktoré manažéri vykonávajú - plánovanie, rozhodovanie, organizovanie, vedenie ľudí a ich motivácia, ale tiež vytváranie a zdokonaľovanie informačných a kontrolných systémov manažmentu.

 

V podnikovej ekonomike chápeme manažment v dvoch podobách:


Zdroj: M. Jakubeková a kol.: Ekonomika pre študijné odbory výr. a nevýrob. zamerania, SPN 2004

 



Manažment v súčasnosti vystupuje v troch podobách:

 

  1. manažment ako proces riadenia podniku /funkčná podoba/ - dôraz sa kladie na prístupy, metódy a techniky, ktoré sa používajú v riadení podniku,

  2. manažment ako riadiaci aparát - manažéri podniku /inštitucionálna podoba/ - ide o vykonávateľov riadiaceho procesu. Sú to pracovníci, ktorí sú zodpovední za podnik a vnútropodnikové útvary. Do manažmentu podniku patria od riaditeľa podniku (je na vrchole pyramídy manažmentu podniku), cez manažérov zodpovedných za riadenie jednotlivých špecifických oblastí v organizácií (napr. vedúci útvaru marketingu, výroby, zásobovania) a relatívne samostatných menších jednotiek, na ktoré sa člení organizácia (vedúci závodu, prevádzok) až po manažérov na najnižšom stupni riadenia (vedúci oddelenia, majster dielne).

  3. manažment ako vedná disciplína - je odvodený od teórie, ktorá sa sústreďuje na neustále zdokonaľovanie prístupov, nástrojov, metód a techník, ktoré umožňujú manažérom zdokonaľovať proces manažmentu. Manažment ako vedná disciplína sa venuje všeobecným otázkam manažmentu organizácií a spoločenských systémov, ale aj špecifickým problémom manažmentu v rôznych oblastiach (napríklad finančný manažment, manažment ľudských zdrojov a podobne).


Manažment ako proces, profesia i vedná disciplína nie je orientovaný iba na výrobné podniky, kde našiel svoje pôvodné uplatnenie. Dnes má všeobecné uplatnenie v rôznych odvetviach, organizáciách a inštitúciách. Manažment je rovnako dôležitý v obchode, nemocnici, škole, divadle, miestnom úrode ale i výrobnom podniku.


 

TIME-MANAGEMENT (časový manažment) - znamená organizáciu času tak, aby človek nebol pod neustálym stresom, ale aby zvládal svoje povinnosti v pohode.


SELF-MANAGEMENT je plánovanie a organizovanie vlastnej činnosti a práce so zámerom dosiahnuť vytýčený cieľ. Človek, ktorý chce byť v živote úspešný, musí plánovať svoju budúcnosť a nesmie sa spoliehať na náhodu.


Začiatky teórie manažmentu siahajú do polovice 19. storočia. Bolo to obdobie nástupu priemyselnej revolúcie a rýchleho rozvoja priemyselnej výroby. Pre toto obdobie je charakteristický prechod od domácej kusovej výroby k továrenskej veľkovýrobe. V tom období neexistovala žiadna špeciálna teória manažmentu. Až nástup priemyselnej výroby a rýchly rozvoj veľkovýroby si vyžiadali zmeniť prístupy k riadeniu vznikajúcich a rozvíjajúcich sa podnikov. Zmenilo sa postavenie a pôsobenie človeka vo výrobnom procese. Teória manažmentu sa snažila posilniť a zvýrazniť postavenie a úlohu človeka vo výrobnom procese.



Manažment je v podstate riadenie. Pod riadením rozumieme usmerňovanie javov, ktoré sa dejú v určitých systémoch.

 

Zdroj.: : M. Jakubeková a kol.: Ekonomika pre študijné odbory výr. a nevýrob. zamerania, SPN 2004

 

 

 

Manažérske funkcie:


Manažérske funkcie sú základné činnosti, ktoré vykonávajú manažéri v procese manažmentu.

 

Zdroj.: : M. Jakubeková a kol.: Ekonomika pre študijné odbory výr. a nevýrob. zamerania, SPN 2004



Manažérske funkcie nemožno chápať izolovanie. Sú to vzájomne prepojené činnosti, ktoré vykonávajú manažéri v procese manažmentu.



 

Plánovanie ako funkcia manažmentu

 

V procese manažmentu podniku má plánovanie kľúčové postavenie. Považuje za východiskovú a najdôležitejšiu funkciu manažmentu.


Plánovanie je proces vytyčovania cieľov podniku a stanovenia zdrojov, postupov a prostriedkov, ako tieto ciele dosiahnuť.


 

Plánovanie zahŕňa:

- vytýčenie cieľov,

- stanovenie prostriedkov na dosiahnutie cieľov,

- určenie ciest a spôsobov na dosiahnutie cieľov.


Ciele sú budúce stavy, ktoré chceme dosiahnuť v určitej oblasti a k určitému termínu.

 

Ciele musia byť:

 

  • vecne vymedzené

  • kvantifikovateľné (merateľné)

  • časovo ohraničené


 

Druhy cieľov:

 

z časového hľadiska rozlišujeme ciele:

dlhodobé ( 7 - 10 rokov)

strednodobé (3 - 5 rokov)

bežné (1 - 2 roky)

krátkodobé (do 1 roka - štvrťrok, mesiac)

 

podľa organizačného stupňa rozlišujeme ciele:

ciele podniku

ciele divízie

ciele oddelenia

ciele dielne

 

podľa funkčných oblastí rozlišujeme ciele:

výskumno-vývojové

marketingové

výrobné

finančné

personálne atď.


Podnik si stanovuje svoj vrcholový cieľ, ktorým môže byť:

 

  • prežitie podniku,

  • rentabilita kapitálu

  • rast podielu na trhu.


 

Pod prežitím podniku rozumieme udržanie si dlhodobej platobnej schopnosti - schopnosti hradiť v požadovanom čase záväzky podniku. Pod rentabilitou kapitálu (výnosnosťou kapitálu) rozumieme vzťah zisku k vloženému kapitálu. Rast podielu na trhu znamená zlepšenie postavenia podniku na trhu a jeho možnosti ovplyvňovať úroveň cien, kvalitu a pod. Od vrcholového cieľa sa odvíjajú čiastkové ciele. Splnením čiastkových cieľov sa dosahuje splnenie vrcholového cieľa.



Podnikové ciele sa členia na:

 

    hospodárske ciele - tu patria výkonové ciele (napr. podiel na trhu), ekonomické ciele (napr. objem obratu, zisk), a finančné ciele (napr. platobná schopnosť podniku)

    sociálne ciele - zamerané na sociálne aspekty, napr. spravodlivé ocenenie práce, lepšie pracovné podmienky apod.


 

Prostriedky na dosiahnutie cieľov:

 

    pracovné - tu patria manažéri a zamestnanci podniku

    materiálové - suroviny, materiál, polotovary

    kapacitné - stroje a zariadenia, výrobné kapacity

    finančné - kapitál, úvery, zisk


 

Postupy (cesty a spôsoby) na dosiahnutie vytýčených cieľov

Cesty a spôsoby na dosiahnutie cieľov predstavujú rôzne variantné riešenia (alternatívy). Môžu sa tvoriť kombináciou využitia rôznych zdrojov, aby sa dosiahli vrcholové i čiastkové ciele v hierarchickej nadväznosti.



 

Organizovanie ako funkcia manažmentu:


Organizovanie je súbor činností a procesov, ktoré zabezpečujú plynulú činnosť podniku.

Organizovanie zamedzuje nekoordinovanému správaniu sa objektov a vytvára podmienky pre ich harmonizované pôsobenie v rámci celku.

 

 

Úlohou organizovania je:

 

  • vytvoriť organizáciu - nahradiť neusporiadanosť (chaos) poriadkom, živelnosť cieľavedomosťou a neurčitosť určitosťou.

  • vytvoriť hierarchické vzťahy v organizácii - to znamená vymedziť kompetencie, zodpovednosť.

  • vytvoriť podmienky pre vznik synergických efektov - aby efekty vytvorené za celok (podnik) boli väčšie ako súčet čiastkových efektov vytvorených jednotlivými prvkami alebo časťami organizácie (napr. oddeleniami, útvarmi...)

  • vytvoriť podmienky pre stabilitu organizácie - zavádzať do organizácie prvky pevnosti, rovnovážnosti a stability.



 

Vedenie ľudí ako funkcia manažmentu:


Vedenie ľudí patrí medzi najdôležitejšie manažérske funkcie. Predstavuje činnosť manažéra, ktorá je zameraná na usmerňovanie ľudí, aby sa dosiahli vytýčené ciele.

Od schopnosti a spôsobu manažérov viesť ľudí závisia výsledky jednotlivcov i celého podniku. Takto sa táto manažérska funkcia stáva zároveň aj umením. Každý manažér teda musí mať vodcovské schopnosti, aby presvedčil ľudí a získal nasledovníkov a dosiahol u nich také správanie, ktoré smeruje k naplneniu vytýčených cieľov. Ale nie každý, kto má vodcovské schopnosti musí byť aj dobrým manažérom. Manažér musí okrem vedenia vedieť plánovať, organizovať a kontrolovať.

 

Pod vedením ľudí v "užšom zmysle" rozumieme bezprostredné pôsobenie manažéra na svojich podriadených.

Pod vedením v "širšom zmysle" rozumieme okrem bezprostredného pôsobenia manažéra na podriadených aj vytváranie takého prostredia, v ktorom sú pracovníci ochotní svoje záujmy a ciele podriaďovať cieľom kolektívu a podniku. Súčasťou vedenia je aj schopnosť manažéra motivovať ľudí, komunikovať s nimi a podporovať ich správanie k napĺňaniu vytýčených cieľov.


 

 

Kontrola ako funkcia manažmentu:


Kontrola je funkciou manažmentu zameraná na sledovanie a hodnotenie javov a procesov, ktoré v podniku už prebehli, prebiehajú alebo ešte len prebehnú. Výsledky kontroly využívajú manažéri v rozhodovaní v celom procese manažmentu.

Podstata kontroly spočíva v náročnom, kritickom a objektívnom hodnotení kontrolovaných javov.


Úlohy kontroly:

 

  1. zisťovanie skutočného stavu,

  2. porovnávanie skutočného stavu s plánovaným,

  3. zistenie prípadných odchýlok a ich príčin, vyvodenie záverov a predloženie nápravných opatrení.


 

Druhy kontroly:

 

z hľadiska zamerania kontroly rozlišujeme:

  • vstupnú kontrolu (predbežná kontrola) - kontrola pripravenosti podniku na plnenie plánov, kontrola vstupov do výroby čo sa týka kvality a splnenia požadovaných parametrov,

  • priebežnú kontrolu - sústreďuje sa na hodnotenie priebehu a kvality transformačných procesov, na kontrolu priebehu realizácie plánu,

  • výstupnú kontrolu - kontrola konečných výsledkov, kontrola kvantity, kvality a ďalších požadovaných parametrov výstupov. Uskutočňuje sa po realizácií plánovaných úloh. Umožňuje uskutočniť súhrnné hodnotenie dosiahnutých výsledkov a poskytovať dôležité informácie pre manažment podniku.


 

z hľadiska času uskutočňovania kontroly rozlišujeme:

 

  • následnú kontrolu - zameriava sa na dosahované konečné výsledky a uskutočňuje sa po realizácii plánovaných úloh.

  • priebežnú kontrolu - zameriava sa na priebeh operácií pri realizácii plánovaných úloh jej úlohou je hodnotiť priebežné plnenie plánovaných úloh, v prípade vzniku odchýlok uskutočňovať operatívne zásahy. Nazýva sa tiež operatívna kontrola.

  • preventívna kontrola - zameriava sa na kontrolu východísk, t.j. pripravenosti na realizáciu plánovaných úloh. Manažéri pri tejto kontrole zisťujú, či ľudské, materiálové, kapacitné a finančné zdroje zodpovedajú požiadavkám uskutočňovaných procesov.


 

Fázy kontroly:

 

  1. meranie skutočného výkonu - je prvým krokom v procese kontroly. Zahŕňa stanovenie štandardov (vo fyzických alebo peňažných jednotkách) - na ich základe sa budú hodnotiť jednotlivé aktivity. Ďalej v sebe zahŕňa určenie spôsobu, ako zisťovať skutočný výkon.

  2. porovnanie skutočného výkonu so štandardom - skutočný stav sa porovnáva so stanovenými kritériami, pričom môžu nastať dva prípady:

  3. skutočnosť je v súlade so stanovenými kritériami,

  4. skutočnosť nie je v súlade so stanovenými kritériami - vznikajú odchýlky.

  5. návrh nápravných opatrení a zmien - je záverečným krokom. Manažéri hľadajú účinné opatrenia na riešenie odchýlok od štandardov (vytýčených kritérií). V tejto súvislosti sa rozlišujú dva druhy reakcií na vzniknuté odchýlky:

  6. ak odchýlka je v rámci vymedzenej tolerancie - manažéri ju považujú za nepodstatnú a nie je potrebné robiť nápravné opatrenia,

  7. ak odchýlka prekračuje vymedzenú toleranciu (narušuje plnenie plánov podniku) - manažéri navrhujú nápravné opatrenia.


 

Kontrolu môžu vykonávať:

 

  • profesionálni kontrolóri,

  • manažéri všetkých úrovní

  • výkonní pracovníci


 

Požiadavky na efektívnu kontrolu:

 

  • včasnosť

  • objektívnosť

  • pružnosť

  • účelnosť

  • hospodárnosť


 

 

Použitá literatúra:

  1. J. Papula, E. Papulová: Manažment pre OA, SPN Bratislava, 6. vydanie 2008, ISBN 978-80-10-01479-8

  2. J. Papula, E. Papulová: Manažérstvo pre OA, SPN Bratislava, 2. vydanie 1994, ISBN 80-08-02335-X

  3. D. Orbánová, Ľ. Velichová: Maturujem z ekonomiky, SPN Bratislava, 2. vydanie 2005, ISBN 80-10-00658-0

  4. M. Jakubeková a kol.: Ekonomika pre študijné odbory výrobného a nevýrobného zamerania, SPN 2004, ISBN 80-10-00363-8