Vypracovala: Ing. Anna Mattová
Podľa Obchodného zákonníka možno na Slovensku založiť štyri typy obchodných spoločností:
-
verejnú obchodnú spoločnosť,
-
komanditnú spoločnosť,
-
spoločnosť s ručením obmedzeným,
-
akciovú spoločnosť.
Obchodná spoločnosť je združenie dvoch alebo viacerých podnikateľov /aj právnických osôb/, ktorí sa dohodnú, že budú vykonávať podnikateľskú činnosť pod spoločným názvom.
Obchodné spoločnosti sa delia na osobné spoločnosti a kapitálové spoločnosti. K osobným obchodným spoločnostiam patrí verejná obchodná spoločnosť a komanditná spoločnosť.
Charakteristickým znakom osobných spoločností je, že zákon im nepredpisuje povinnosť vytvárania základného imania a ani riadiacich orgánov. Každý spoločník má právo podieľať sa na riadení spoločnosti, ale určuje sa, kto z nich je štatutárnym orgánom.
VEREJNÁ OBCHODNÁ SPOLOČNOSŤ (v. o. s.)
Verejnou obchodnou spoločnosťou je spoločnosť, v ktorej aspoň dve osoby podnikajú pod spoločným obchodným menom a ručia za záväzky spoločnosti spoločne a nerozdielne celým svojím majetkom.
Založenie v.o.s. – verejnú obchodnú spoločnosť môžu založiť fyzické aj právnické osoby. Spoločnosť sa zakladá podpísaním spoločenskej zmluvy, ktorá vymedzuje všetky práva a povinnosti spoločníkov.
Náležitosti spoločenskej zmluvy:
-
obchodné meno (obchodný názov) a sídlo spoločnosti,
-
mená a bydliská spoločníkov /ak ide o fyzické osoby/ alebo názov a sídlo /ak ide o právnické osoby/,
-
predmet podnikania spoločnosti.
Vznik v.o.s. – Spoločnosť vzniká zápisom do obchodného registra.
Práva a povinnosti spoločníkov – sa riadia spoločenskou zmluvou. Peňažné i nepeňažné vklady spoločníkov sa stávajú majetkom spoločnosti. Spoločník je povinný splatiť svoj vklad v lehote určenej v spoločenskej zmluve. Ak spoločník ešte neuložil celú peňažnú sumu uvedenú v spoločenskej zmluve na bankový účet podniku, hovoríme o nesplatenom vklade spoločníka.
Na obchodné vedenie spoločnosti je oprávnený každý spoločník, ale väčšinou sa vedením poverí jeden alebo viacerí spoločníci, ktorí sú povinní na požiadanie ostatných spoločníkov informovať o všetkých záležitostiach spoločnosti. Každý zo spoločníkov je oprávnený nahliadať do všetkých dokladov spoločnosti.
Zisk určený na rozdelenie sa delí medzi spoločníkov rovnakým dielom. Dosiahnutú stratu znášajú tiež rovnakým dielom.
Štatutárny orgán – štatutárnym orgánom je každý zo spoločníkov. Ak sú na konanie v mene spoločnosti poverení iba niektorí spoločníci, resp. jeden, potom len títo /len ten/ sú štatutárnym orgánom.
Kapitál – vytváranie základného imania nie je v prípade osobných spoločností /teda aj v.o.s./ podmienkou. Spoločníci sa však v spoločenskej zmluve môžu dohodnúť, že vytvoria základné imanie. Kapitál spoločnosti v takom prípade tvoria peňažné a nepeňažné vklady jednotlivých spoločníkov, podľa veľkosti ktorých sa delí aj dosiahnutý zisk. Ak sa v spoločnosti nevytvorilo základné imanie, delí sa zisk medzi spoločníkov rovnakým dielom.
Ručenie spoločníkov a spoločnosti - Verejná obchodná spoločnosť zodpovedá za svoje záväzky celým svojím majetkom, spoločníci ručia za záväzky spoločnosti celým svojím majetkom spoločne a nerozdielne.
Zrušenie spoločnosti – spoločnosť môže byť zrušená likvidáciou alebo bez likvidácie.
Spoločnosť sa zrušuje z nasledujúcich dôvodov:
-
ak bola spoločenská zmluva uzavretá na dobu neurčitú – výpoveďou spoločníka,
-
rozhodnutím súdu,
-
smrťou jedného zo spoločníkov, ak v spoločnosti nezostávajú aspoň dvaja ďalší spoločníci,
-
zánikom právnickej osoby, ktorá je spoločníkom,
-
vyhlásením konkurzu na majetok niektorého zo spoločníkov a podobne.
Pri zrušení spoločnosti likvidáciou majú spoločníci nárok na podiel na likvidačnom zostatku. Likvidačný zostatok sa rozdelí medzi spoločníkov najskôr do výšky ich splatených vkladov. Zostatok sa rozdelí medzi spoločníkov rovnakým dielom.
Zánik spoločnosti – verejná obchodná spoločnosť zaniká vymazaním z obchodného registra.
KOMANDITNÁ SPOLOČNOSŤ (k.s.)
Komanditná spoločnosť je spoločnosť, v ktorej jeden alebo viac spoločníkov ručí za záväzky spoločnosti do výšky svojho nesplateného vkladu zapísaného v obchodnom registri /komandisti/ a jeden alebo viac spoločníkov ručí celým svojím majetkom /komplementári/.
Komanditnú spoločnosť teda tvoria dva typy spoločníkov:
-
komandisti
-
komplementári.
Ich práva a povinnosti sú rozdielne.
Založenie spoločnosti – komanditná spoločnosť sa zakladá spoločenskou zmluvou.
Náležitosti spoločenskej zmluvy:
-
obchodné meno a sídlo spoločnosti,
-
určenie spoločníkov uvedením názvu a sídla právnickej osoby alebo mena a bydliska fyzickej osoby,
-
predmet podnikania spoločnosti,
-
určenie, ktorí zo spoločníkov sú komplementári a ktorí komandisti,
-
výšku vkladu každého komandistu.
Vznik k.s. - komanditná spoločnosť vzniká zápisom do obchodného registra. Návrh na zápis do obchodného registra podpisujú všetci spoločníci a prikladá sa k nemu aj spoločenská zmluva.
Práva a povinnosti spoločníkov
Na obchodné vedenie spoločnosti sú oprávnení iba komplementári. V ostatných záležitostiach rozhodujú komplementári spoločne s komanditistami väčšinou hlasov, pokiaľ spoločenská zmluva neurčuje inak. Pri hlasovaní má každý spoločník jeden hlas, ak spoločenská zmluva neurčuje iný počet hlasov. Komanditista je oprávnený nahliadať do účtovných kníh a účtovných dokladov spoločnosti a má právo na vydanie rovnopisu ročnej účtovnej závierky.
Komanditista je povinný vložiť do spoločnosti vklad vo výške určenej spoločenskou zmluvou, najmenej však vo výške 250 eur.Vklad je povinný splatiť v lehote určenej spoločenskou zmluvou, inak bez zbytočného odkladu po vzniku spoločnosti, prípadne po vzniku svojej účasti v spoločnosti.
Rozdelenie zisku na časť pripadajúcu komanditistom a časť pripadajúcu komplementárom sa určí pomerom určeným v spoločenskej zmluve, inak sa zisk medzi nich delí na polovicu.
Ak zo spoločenskej zmluvy nevyplýva niečo iné, rozdelia si komplementári časť zisku na nich pripadajúcu rovným dielom a komanditisti podľa výšky splatených vkladov.
Štatutárny orgán – štatutárnym orgánom spoločnosti sú komplementári.
Ručenie spoločníkov – komandisti ručia sa záväzky spoločnosti do výšky svojho nesplateného vkladu zapísaného v obchodnom registri. Komplementári ručia za záväzky spoločnosti celým svojím majetkom.
Zrušenie spoločnosti
Smrť komanditistu alebo strata alebo obmedzenie jeho spôsobilosti na právne úkony alebo vyhlásenie konkurzu na jeho majetok alebo zamietnutie návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku nie je dôvodom zrušenia spoločnosti. Spoločnosť sa nezrušuje ani zánikom právnickej osoby, ktorá je komanditistom. Pri vyhlásení konkurzu na majetok komanditistu alebo zamietnutí návrhu na jeho vyhlásenie pre nedostatok majetku zaniká účasť komanditistu a jeho nárok na vyrovnací podiel sa stáva súčasťou konkurznej podstaty.
Ak zanikne účasť všetkých komanditistov, môžu sa komplementári dohodnúť, že sa komanditná spoločnosť mení bez likvidácie na verejnú obchodnú spoločnosť.
Pri zrušení spoločnosti s likvidáciou majú spoločníci nárok na podiel na likvidačnom zostatku. Každý zo spoločníkov má nárok na vrátenie hodnoty splateného vkladu. Pokiaľ likvidačný zostatok nestačí na toto vrátenie, majú prednostné právo na vrátenie komanditisti. Zvyšok likvidačného zostatku, ktorý zostal po vrátení hodnoty vkladov, sa rozdelí medzi spoločníkov podľa rovnakých zásad ako zisk. Ak likvidačný zostatok nestačí na rozdelenie, rozdelí sa medzi spoločníkov podľa rovnakých zásad ako zisk. Spoločenská zmluva môže určiť iný spôsob rozdelenia likvidačného zostatku medzi spoločníkov.
Zánik spoločnosti – spoločnosť zaniká výmazom z obchodného registra.
Použitá literatúra:
-
M. Jakubeková a kol.: Ekonomika pre študijné odbory výrobného a nevýrobného zamerania, SPN, prvé vydanie 2004, ISBN 80-10-00363-8
-
O. Mokos a kol.: Ekonomika pre 1. Ročník študijného odboru TIS, EXPOL PEDAGOGIKA, prvé vydanie 2008, ISBN 978-80-8091-120-1
-
Zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov