Počiatky ekonomického myslenia a ekonomického konania siahajú do dávnej minulosti, pretože sú späté s rozvojom civilizácií najstarších národov. Mnohé ekonomické javy - vlastnícke vzťahy, výroba a rozdeľovanie statkov a pod. - si ľudia spočiatku vysvetľovali veľmi zjednodušene, čo vyplývalo z ich poznania svete. Ďalší rozvoj poznania prehlboval poznatky aj o ekonomických vzťahoch. Predhistóriu súčasnej ekonomickej vedy tvoria myšlienky pochádzajúce z antického Grécka, a to z diel takých mysliteľov, akými boli Xenofón, Platón a Aristoteles. Veľmi pozoruhodné sú ekonomické názory mysliteľov starovekého Ríma, z ktorých najvýznamnejší boli bratia Gracchovci, spisovateľ Varro, slávny rečník Cicero, filozof Seneca a ďalší. V stredoveku sa ekonomické myslenie rozvíjalo v duchu náboženského, v Európe predovšetkým kresťanského učenia. V západnej Európe vyvrcholilo v učení talianskeho dominikánskeho mnícha Tomáša Akvinského, ktorý vysvetľoval niektoré základné ekonomické kategórie. Predhistorické obdobie ekonomickej vedy charakterizujú neúplné a nepresné ekonomické názory, ktoré odzrkadľovali vtedajšie spoločensko-ekonomické podmienky vývoja ľudstva. Aj tieto poznatky však prispeli k vzniku samostatnej ekonomickej vedy. V novoveku  už začali vznikať samostatné ekonomické teórie. Prvú a ucelenú podobu, v ktorej  sa ekonomické myslenie pokúsilo o teoretické zdôvodnenie základov trhovej ekonomiky, predstavuje merkantilizmus. Merkantilizmus sa vyvíjal od polovice 16. do polovice 18. storočia nielen v podobe ekonomickej teórie ale aj praktický prúd ekonomických názorov. Jeho tvorcami boli najmä ľudia z hospodárskej praxe, ktorí sa zaujímali predovšetkým o praktické otázky hospodárskeho života. K rozšíreniu merkantilizmu prispel najmä rozmach obchodu založeného na peniazoch a drahých kovoch, ktoré v čase zámorských objavov vo veľkom množstve prúdili do Európy. Cieľom merkantilistickej hospodárskej politiky bola bohatá, hospodársky vyspelá krajina. Za hlavný zdroj bohatstva krajiny sa pokladal zahraničný obchod, ktorý do krajiny zabezpečoval príliv drahých kovov. Pritom vývoz drahých kovov z krajiny bol zväčša zakázaný a štát uplatňoval prísne hospodárske opatrenia voči domácim aj cudzím obchodníkom. Rozvinutý merkantilizmus považuje manufaktúrnu výrobu za hlavný zdroj zväčšovania krajiny.