Vypracovala: Ing. Anna Mattová
Podnikateľská činnosť je sústavná činnosť vykonávaná podnikateľom za účelom dosiahnutia zisku.
Nejde teda o jednorázovú činnosť, ale o dlhodobé uskutočňovanie výroby, obchodu, poskytovanie služieb alebo o vykonávanie inej činnosti, ktorej účelom je získať trvalý zdroj peňažných príjmov.
Rozhodnutie o založení podniku je závažné rozhodnutie. Na začiatku podnikania je obyčajne dobrý nápad, či objavenie tzv. „medzery na trhu“.
Podnikanie si vyžaduje odpovedať na niekoľko otázok:
1. V čom chceme podnikať? 2. Ako podnikať, akú organizačno-právnu formu si zvoliť? 3. Či máme potrebný kapitál, a ako ho získať?
Za podnikanie sa považuje:
-
Sústavná zárobková činnosť, príležitostná zárobková činnosť nie je podnikaním,
-
Samostatnosť pri rozhodovaní o činnosti podniku, za podnikanie sa preto nepovažuje taká činnosť, o ktorej rozhoduje niekto iný,
-
Podnikanie vo vlastnom mene znamená, že podnikateľ uskutočňuje podnikanie pod svojím obchodným menom – firmou (názvom podniku),
-
Podnikanie na vlastnú zodpovednosť znamená, že zodpovednosť za dosiahnuté výsledky (stratu alebo zisk) nesie sám podnikateľ.
Hlavné znaky podnikania:
-
produkt – výrobok alebo služba, ktorú ponúka podnikateľ
-
zisk – podnikateľ sa snaží výrobok alebo službu predať
-
zodpovednosť – podnikateľa za činnosť, ktorú uskutočňuje
-
kontinuita – teda nepretržitosť podnikania
Právna úprava podnikania:
Základné právne normy, ktoré upravujú podnikanie v Slovenskej republike sú:
-
Obchodný zákonník (zákon č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov), ktorý upravuje postavenie podnikateľa, záväzkové vzťahy, ktoré s podnikaním súvisia, napr. hospodársku súťaž, účtovníctvo podnikateľov a obchodný register.
-
Živnostenský zákon (zákon č. 455/1991 Zb. v znení neskorších predpisov), ktorý upravuje podmienky živnostenského podnikania a kontrolu ich dodržiavania.
-
Občiansky zákonník (zákon č. 401964 Zb. v znení neskorších predpisov), ktorý upravuje vzťahy občanov s podnikateľskými subjektami.
Obchodný zákonník vymedzuje podnikanie ako sústavnú činnosť, uskutočňovanú podnikateľom vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, s cieľom dosiahnuť zisk.
Za podnikanie sa považuje:
-
Sústavná zárobková činnosť, príležitostná zárobková činnosť nie je podnikaním,
-
Samostatnosť pri rozhodovaní o činnosti podniku, za podnikanie sa preto nepovažuje taká činnosť, o ktorej rozhoduje niekto iný,
-
Podnikanie vo vlastnom mene znamená, že podnikateľ uskutočňuje podnikanie pod svojím obchodným menom – firmou (názvom podniku),
-
Podnikanie na vlastnú zodpovednosť znamená, že zodpovednosť za dosiahnuté výsledky (stratu alebo zisk) nesie sám podnikateľ.
Subjekty podnikania:
-
Fyzická osoba - je ňou každý človek ako prirodzený nositeľ práv a povinností. Spôsobilosť (schopnosť) fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením a zaniká smrťou. Už od narodenia môže človek napríklad dediť, byť obdarovaný a podobne. Spôsobilosť na právne úkony – teda spôsobilosť svojimi právnymi úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti (aj podnikať) vzniká však až dovŕšením plnoletosti – 18 rokov. Spôsobilosť fyzickej osoby na právne úkony môže obmedziť výlučne rozhodnutie súdu.
-
Právnická osoba - je ňou každý subjekt, ktorý má práva a povinnosti a nie je fyzickou osobou. Chápe sa ňou útvar, ktorý vytvorili ľudia v rôznej právnej forme – organizácie. Právnická osoba vzniká dňom, ku ktorému je zapísaná do obchodného alebo iného zákonom určeného registra. Spôsobilosť na práva a povinnosti a spôsobilosť na právne úkony nadobúda právnická osoba dňom svojho vzniku.
V Slovenskej republike sa podnikateľom môže stať každý občan, ktorá má záujem o podnikanie, dosiahol vek 18 rokov, je spôsobilý na právne úkony a je bezúhonný. V skutočnosti však nie každý človek má na podnikanie požadované predpoklady. Úspešný podnikateľ musí mať potrebné osobné vlastnosti (pracovitosť, vytrvalosť v práci, schopnosť prekonávať prekážky, čestnosť, schopnosť rozhodovať sa, organizačné schopnosti...) a tiež potrebné vedomosti a skúsenosti.
Každé podnikanie je spojené s určitým rizikom neúspechu, ktoré je potrebné vopred odhadnúť a správne mu čeliť. Podnikanie teda vyžaduje schopnosť predvídať ekonomické súvislosti – napríklad rôzne situácie na trhu) a prispôsobovať im svoje správanie, aby riziko bolo čo najmenšie.
Obchodný názov:
Jednotlivé podniky sa od seba navzájom odlišujú obchodným názvom – obchodným menom.
Obchodný názov je názov podniku, teda meno podniku, pod ktorým podnik, či podnikateľ vykonáva podnikateľskú činnosť a všetky právne úkony, ktoré s ňou súvisia. Pod svojim obchodným názvom je podnik zapísaný v obchodnom registri.
Zákon umožňuje vytvárať tri druhy obchodných názvov:
-
osobné obchodné názvy – skladajú sa z mena a priezviska podnikateľa a využívajú ho najmä živnostníci – napríklad Ján Kostrej, Michal Fiala a podobne,
-
vecné obchodné názvy – vyjadrujú predmet podnikateľskej činnosti. Využívajú ich najmä obchodné spoločnosti – napríklad FARMÁCIA – lekáreň s.r.o. a podobne,
-
zmiešané obchodné názvy – ide o kombináciu predchádzajúcich dvoch názvov. Takýto obchodný názov umožňuje lepšie odlíšenie podnikateľov – živnostníkov, napríklad Ján Kostrej – predaj nábytku.
V praxi sa vyskytujú aj také obchodné názvy, ktoré nemožno zaradiť do žiadnej z uvedených skupín, napríklad INPRO, CORA, KOVEX a podobne.
Súčasťou obchodných názvov podnikov je aj ich právna forma /a.s., spol. s r.o. a podobne/. Obchodný názov je dôležitým identifikačným znakom podnikov.
Každý podnik vzniká podľa Obchodného zákonníka zápisom do obchodného registra, čím sa stáva právnickou osobou.
Obchodný register – je verejný zoznam podnikov, do ktorého sa zapisujú zákonom stanovené údaje týkajúce sa podnikateľských organizácií. Obchodný register vedú okresné súdy pre podniky, ktoré majú sídlo v jeho obvode. Zápis do obchodného registra je pre všetky obchodné spoločnosti a družstvá povinný. Drobní podnikatelia sa môžu do obchodného registra zapísať na vlastnú žiadosť, nemôžu však požiadať o vymazanie zápisu v obchodnom registri. Každý podnik má pridelené identifikačné číslo (IČO) a daňové identifikačné číslo (DIČ).
Do obchodného registra sa zapisujú tieto údaje:
-
obchodné meno, sídlo právnickej osoby, sídlo fyzickej osoby, miesto podnikania
-
IČO
-
predmet podnikania
-
právna forma podniku
-
štatutárne orgány
-
meno prokuristu
-
ďalšie skutočnosti určené zákonom.
Zápis v obchodnom registri má evidenčný a konštitutívny význam.
Použitá literatúra:
-
M. Jakubeková a kol.: Ekonomika pre študijné odbory výrobného a nevýrobného zamerania, SPN, prvé vydanie 2004, ISBN 80-10-00363-8
-
D. Orbánová, Ľ. Velichová: Maturujem z ekonomiky, SPN, druhé prepracované vydanie 2005, ISBN 80-10-00658-0
-
Ing. O. Mokos ml. a kol.: Ekonomika pre 1. Ročník študij. odboru TIS, EXPOL PEDAGOGIKA, prvé vydanie 2008, ISBN 978-80-8091-120-1
-
Obchodný zákonník