Vypracovala: Ing. Anna Mattová



Banky majú nezastupiteľné miesto v oblasti financovania. Sú základnou zložkou národného hospodárstva.


Banka je právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky, založená ako akciová spoločnosť, ktorá prijíma vklady a poskytuje úvery a ktorá má na výkon týchto činnosti povolenie.


 

V každom hospodárstve sú subjekty (podniky, domácnosti, štát), ktoré majú voľné finančné prostriedky a tiež také, ktoré majú finančný nedostatok. Subjekty, ktoré majú voľné finančné prostriedky sa ich snažia uložiť tak, aby sa im čo najlepšie zhodnotili a v prípade potreby, aby im boli včas k dispozícii. Tie subjekty, ktoré majú nedostatok finančných prostriedkov sa ich snažia od bánk požičať. Hlavnou úlohou bánk je teda prijímanie dočasne voľných peňažných prostriedkov (vkladov) od tých ekonomických subjektov, ktorí ich uvoľnili a ich sprostredkovanie (poskytnutie úverov) tým subjektom, ktorí predstavujú dopyt po nich. Banky poskytujú služby podnikateľskej sfére, obyvateľstvu, miestnym orgánom, či iným ekonomickým subjektom.


Súhrn všetkých bánk na území určitého štátu tvorí bankovú sústavu. Jej štruktúra závisí od vyspelosti ekonomiky.


Do 1. januára 2009 sme na Slovensku mali dvojstupňovú bankovú sústavu, kde I. stupeň tvorila Národná banka Slovenska a II. stupeň tvorili tzv. obchodné (komerčné) banky – napr. VÚB, Tatrabanka, OTP banka atď.


Dňa 1. januára 2009 sa Slovenská republika stala členom eurozóny. Eurozónu tvorí šestnásť členských štátov Európskej únie, ktoré od roku 1999 zaviedli euro. Eurozóna vznikla v januári 1999, keď Európska centrálna banka prebrala zodpovednosť za menovú politiku od národných centrálnych bánk jedenástich členských štátov EÚ. V roku 2001 vstúpilo do eurozóny Grécko, v roku 2007 Slovinsko, v roku 2008 Cyprus a Malta a v roku 2009 Slovensko.


Právnym základom jednotnej menovej politiky je Zmluva o založení Európskeho spoločenstva a Štatút Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky. Na základe tohto štatútu bola k 1. júnu 1998 založená Európska centrálna banka a Európsky systém centrálnych bánk (ESCB). Európska centrálna banka je jadrom Eurosystému a ESCB.


Európska centrálna banka je centrálnou bankou pre jednotnú európsku menu euro. Európska centrálna banka bola založená vo Frankfurte nad Mohanom v júni 1998, a od 1. januára 1999 zodpovedá za výkon menovej politiky v eurozóne – druhej najväčšej ekonomike na svete po Spojených štátoch. Je centrálnou bankou zodpovednou za jednotnú európsku menu, preto spolupracuje s národnými centrálnymi bankami všetkých krajín eurozóny v rámci Eurosystému. Prezidentom ECB je Jean-Claude Trichet. Hlavným rozhodovacím orgánom ECB je Rada guvernérov, ktorú tvoria šiesti členovia Výkonnej rady a guvernéri národných centrálnych bánk šestnástich krajín eurozóny.


Hlavnou úlohou ECB je udržiavať cenovú stabilitu v eurozóne. Na rozdiel od národných centrálnych bánk uskutočňuje ECB len malý počet operácií. Sústreďuje sa hlavne na určovanie politiky a zabezpečovanie toho, aby národné centrálne banky dôsledne uplatňovali jej rozhodnutia.


 

ECB zodpovedá za:

 

  • určovanie politiky Eurosystému – patrí sem definícia cenovej stability, spôsob analýzy inflačných rizík atď.

  • rozhodovanie o operáciách menovej politiky, ich koordináciu a monitorovanie

  • prijímanie právnych aktov

  • schvaľovanie emisie bankoviek

  • intervencie na devízovom trhu

  • medzinárodnú a európsku spoluprácu

  • podávanie štatutárnych správ

  • monitorovanie finančných rizík

  • poskytovanie poradenstva inštitúciám Spoločenstva a vnútroštátnym orgánom

  • prevádzkovanie informačných systémov

  • strategickú a taktickú správu devízových rezerv ECB


 

Eurosystém tvorí Európska centrálna banka a národné centrálne banky krajín, ktoré prijali euro. Okrem toho Európska centrálna banka spolu s centrálnymi bankami všetkých členských štátov EÚ tvorí skupinu nazývanú Európsky systém centrálnych bánk.


 

Základné úlohy Eurosystému:

 

  • definovať a vykonávať menovú politiku eurozóny

  • vykonávať devízové operácie

  • podporovať plynulé fungovanie platobných systémov

  • vedenie a správa devízových rezerv krajín eurozóny

  • Poradné úlohy

  • Zber a zostavenie štatistík

  • Účasť na dohľade nad obozretným podnikaním a zabezpečovaním finančnej stability

  • Vydávanie eurobankoviek a zabezpečovanie ich integrity

  • Medzinárodná spolupráca


 

Prevažnú väčšinu úloh Eurosystému vykonávajú národné centrálne banky. V rámci plnenia úloh uplatňujú rozhodnutia prijaté centrálne Radou guvernérov ECB. Národnou centrálnou bankou na Slovensku je Národná banka Slovenska.


Národné centrálne banky zodpovedajú za:

 

  • Výkon operácií menovej politiky

  • Operatívne riadenie devízových rezerv ECB

  • Správu vlastných devízových rezerv

  • Prevádzku a dohľad nad platobnými systémami

  • Vydávanie bankoviek spolu s ECB

  • Zber štatistických údajov a spolupráca s ECB

  • Plnenie úloh mimo ESCB


 

Obchodné banky sú podnikateľské subjekty, ich hlavným cieľom je maximalizácia zisku. Poskytujú finančné služby svojim klientom a vytvárajú predpoklady pre plynulý chod a rozvoj hospodárstva. Obchodné banky prijímajú dočasne voľné peňažné prostriedky od obyvateľstva a podnikov, požičiavajú peniaze tým, ktorý o ne prejavia dopyt.


Okrem základných úloh (prijímanie vkladov a poskytovanie úverov) môžu banky vykonávať aj ďalšie činnosti:

 

  • investovanie do cenných papierov

  • finančný prenájom

  • platobný styk a zúčtovanie

  • vydávanie a správa platobných prostriedkov, napr. platobných kariet, cestovných šekov,

  • poskytovanie záruk,

  • otváranie akreditívov,

  • obstarávanie inkasa,

  • obchodovanie s devízovými hodnotami, v oblasti termínovaných obchodov, s prevoditeľnými cennými papiermi, zo zlatými a striebornými mincami,

  • finančné maklérstvo,

  • poskytovanie poradenských služieb vo veciach podnikania,

  • obhospodarovanie cenných papierov klienta

  • zmenárenskú činnosť

  • poskytovanie bankových informácií,

  • prenájom bezpečnostných schránok

  • vykonávanie hypotekárnych obchodov


 

Všetky operácie, ktoré vykonávajú obchodné banky môžeme rozdeliť do dvoch skupín:

 

  1. pasívne operácie obchodných bánk

  2. aktívne operácie obchodných bánk


 

 

PASÍVNE OPERÁCIE OBCHODNÝCH BÁNK

 

Pod pasívnymi bankovými operáciami rozumieme sústreďovanie cudzích zdrojov, ktoré predstavujú rozhodujúcu časť bankového kapitálu, potrebného na podnikanie banky. Banka tu vystupuje ako dlžník. Podstatnú časť cudzieho kapitálu banka získava prostredníctvom:

 

  • vkladov od klientov (fyzických a právnických osôb),

  • úverov a pôžičiek od emisnej banky a iných bánk.


 

Úrok – cena, na ktorú dáva veriteľ svoje peňažné prostriedky dlžníkovi na používanie počas dohodnutej doby.



Zdroj: D. Orbánová, Ľ. Velichová: Maturujem z ekonomiky, SPN 2005

 

 

Vklady na požiadanie: vklady, ktoré klienti ukladajú na svoj bežný účet. Môžu s nimi neustále voľne disponovať. Ide o vklady bez časovej viazanosti

 

Ku vkladom na požiadanie patria:

 

  • vklady podnikateľských subjektov

  • vklady obyvateľstva

  • vklady vlády a miestnych orgánov

  • vklady bánk v iných bankách


 

Úsporné vklady – slúžia na dlhodobejšie uloženie peňažných prostriedkov klientom – prevažne fyzických osôb. Tieto prostriedky nemožno využívať v platobnom styku. Sú úročené vyššou sadzbou ako vklady na požiadanie. Pre banku sú tieto prostriedky pomerne stabilným úverovým zdrojom.


 

Formy úsporných vkladov:

 

  • vkladové účty

  • účty majetkového sporenia

  • účty stavebného sporenia

  • účty poistného sporenia


 

Termínované vklady – sú dlhodobejšie viazané vklady, banka ich prijíma na presne stanovenú dobu. Klient sa dobrovoľne zaväzuje nedisponovať s vkladom po určitý čas – termín. Pre banku sú pomerne stabilným peňažným zdrojom.


 

Členenie termínovaného vkladu z časového hľadiska:

 

  • krátkodobé (od 1 do 12 mesiacov)

  • strednodobé (od 1 roka do 4 rokov)

  • dlhodobé (vklady uložené na viac ako 4 roky).


V prípade výberu vkladu pred stanoveným termínom výberu alebo pred uplynutím výpovednej lehoty banka uplatňuje voči klientovi sankčné poplatky.


 

Fond ochrany vkladov – od 1. 7. 1996 je zriadený Fond ochrany vkladov, ktorý sústreďuje a spravuje peňažné prostriedky bánk a pobočiek zahraničných bánk na poskytovanie náhrad za vklady uložené v bankách a to vo výške 90% vkladu, maximálne do výšky 20 000€. Predmetom ochrany sú neanonymné vklady fyzických osôb (je uvedené meno a priezvisko, adresa, dátum narodenia, rodné číslo, číslo OP – náležitosti, ktoré musí obsahovať neanonymný vklad).


 

Úvery a pôžičky od iných bánk – ak obchodným bankám nepostačujú pasíva získané z vkladov, požičiavajú si peniaze od iných komerčných bánk alebo od emisnej banky.

 

Najčastejšie poskytované úvery sú:

 

  • reeskont zmeniek

  • úver na bežnom účte

  • reeskontovaný úver

  • vklady bánk v iných bankách

  • lombardný úver od emisnej banky


 

 

AKTÍVNE OPERÁCIE OBCHODNÝCH BÁNK

 

Aktívne operácie zahŕňajú činnosti, v dôsledku ktorých sa mení objem aktív. K aktívnym operáciám obchodných bánk patria úverové operácie a investičná činnosť bánk.


 

Bankovým úverom rozumieme dočasné požičanie peňazí obchodnou bankou jej klientovi za určitú cenu, t.j. úrok. Banka tu vystupuje ako veriteľ a klient ako dlžník. Klientom môže byť právnická i fyzická osoba.


 

Krátkodobé úvery:

 

  1. kontokorenský úver

  2. eskontný úver

  3. ručiteľský úver

  4. lombardný úver

  5. účelový (spotrebiteľský) úver

  6. faktoringový úver


Strednodobé a dlhodobé úvery

 

  1. Emisná pôžička

  2. Pôžička na úverový úpis

  3. Hypotekárny úver

  4. Komunálny úver

  5. Účelový (spotrebný) úver


 

Investičná činnosť bánk

 

  • investovanie do cenných papierov,

  • obchodovanie s cennými papiermi pre seba a pre svojich klientov.


 

 

BANKOVÉ RIZIKÁ

 

Riziko je neoddeliteľnou súčasťou podnikania. Riziko banky spočíva v tom, že:

 

  1. výsledkom jej podnikania bude strata

  2. prostriedky vložené do podnikania sa nevrátia v dohodnutom čase.


 

Členenie bankových rizík:

 

  1. Externé riziká:

Vznikajú nezávisle od činnosti obchodnej banky. Na výsledok jej podnikateľských aktivít však majú podstatný vplyv.

 

  • politické riziko- napríklad v dôsledku transformácie politického systému.

  • teritoriálne riziko - napríklad v dôsledku vojny alebo embargu voči niektorému štátu

  • menové riziko- devalvácia, revalvácia, inflácia

  • kurzové riziko - zmena kurzu zahraničných mien

  • úrokové riziko- spočíva v zmene úrokových sadzieb


 

  1. Interné riziká:

Sú také riziká, ktoré je banka schopná ovplyvňovať svojou činnosťou. Tieto riziká majú vzťah najmä k aktívnym bankovým operáciám.

 

  • úverové riziko

  • riziká majetkových účastí

  • riziko chybného dohľadu

  • platobné riziká

  • likviditné riziká

  • manažérske riziká

  • technické a technologické riziká


 

Banky musia realizovať určitú prevenciu pred rizikami, pretože ich dôsledky znamenajú pre banku okamžité finančné straty. Jednou z metód ochrany pred rizikom je diverzifikácia, t.j. rozloženie rizika na viac podnikateľských subjektov. Pravdepodobnosť vzniku rizika u všetkých subjektov je malá. Diverzifikácia bankového rizika sa realizuje jednak na úrovni centrálnej banky, jednak na úrovni obchodnej banky.



 

Použitá literatúra:

  1. M. Jakubeková a kol.: Ekonomika pre študijné odbory výrobného a nevýrobného zamerania, SPN Bratislava, Prvé vydanie 2004, ISBN – 80-10-00363-8

  2. D. Orbánová, Ľ. Velichová: Maturujem z ekonomiky, SPN Bratislava, druhé prepracované vydanie, 2005, ISBN 80.10-00658-0

  3. http://www.ecb.int/ecb/welcome/html/index.sk.html