Vznik, vývoj a funkcie peňazí

Vypracovala: Ing. Anna Mattová

V dnešnej dobe si len ťažko vieme predstaviť svet bez peňazí. Sú súčasťou nášho života a ovplyvňujú činnosť všetkých subjektov trhu – domácnosti, podnikov i štátu. S peniazmi sa stretávame v obchodoch, na pošte, pri platení účtov, pri kúpe cestovného lístka, pri výplate miezd, štipendií a podobne.

VÝVOJ PEŃAZÍ

Peniaze nie vždy mali dnešnú podobu. Sprevádzali ľudstvo počas dlhej histórie jeho vývoja a pretrvali doteraz. Prvé zmienky o peniazoch pochádzajú z antiky. Už Platón definoval peniaze ako niečo, čo uľahčuje výmenu tovaru medzi ľuďmi.

Možno povedať, že peniaze vlastne vznikli kvôli neustálemu zdokonaľovaniu výroby. Človek neustále pracuje, vyrába a vzniknuté tovary potrebuje vymieňať. Ľudia však za tovar nie vždy platili peniazmi.

Naturálna výmena

Kedysi ľudia peniaze nepoznali, lebo ich ani nepotrebovali. Pred vznikom peňazí existovala naturálna výmena. Išlo o výmenu jedného tovaru za iný tovar, napríklad výmenu motyky za rýľ.

Tovarové peniaze

Neskôr sa kmene začali špecializovať na výrobu určitých statkov. Jedni pestovali obilie, iní opracúvali kožušiny, ďalší vyrábali iné druhy produktov. Vyrobené statky si začali vymieňať. Postupne sa však v procese výmeny vyčlenili špecifické druhy tovarov, ktoré sa v tom - ktorom období stali najvhodnejším platobným prostriedkom. Išlo o prvú formu peňazí, kde funkciu peňazí plnili jeden, dva či tri tovary, za ktoré sa vymieňali všetky ostatné tovary a služby. Najčastejšie išlo o vzácny tovar ako kožušiny plátno, dobytok či soľ. Na našom území to bolo plátno a od toho je odvodené aj slovo platiť. Takéto platidlá však samozrejme mali svoje nevýhody. Nedali sa rozmieňať, len veľmi ťažko sa skladovali a mali obmedzenú trvanlivosť. Najmä preto sa do pozornosti dostali drahé kovy ako zlato a striebro.

Drahé kovy

Predstavujú ďalšiu formu peňazí. Spravidla teda išlo o zlato a striebro. Tie sa pre svoju trvanlivosť, ľahkú deliteľnosť, skladovateľnosť a vysokú hodnotu v malom množstve postupne stali všeobecne platným výmenným prostriedkom.

Môžeme tu rozlíšiť 2 obdobia:

• bimetalizmus – ako platobný prostriedok súčasne pôsobili 2 kovy – striebro i zlato

• monometalizmus – ako platobný prostriedok sa využíval 1 kov a to buď striebro (prevažovalo do začiatku 19. storočia) alebo zlato
  Používanie vzácnych kovov síce zjednodušilo výmenu tovarov, ale takisto sa tu našlo niekoľko nedostatkov. Prvé mince sa vyrábali zo zlata a na dnešnú podobu pôsobia veľmi primitívne. Preto sa ľahko falšovali a najmä rýchlo sa opotrebovali. Na odstránenie týchto nedostatkov ľudia začali používať zlaté mince s prímesou rôznych kovov, čo však spôsobilo ich rýchle znehodnocovanie.
  Ako postupoval vývoj ľudstva dopredu, tak sa ďalej zdokonaľovali aj peniaze.
  

Papierové peniaze

Drahé kovy postupne nahradil nový druh peňazí, a to papierové peniaze. Používanie papierových peňazí sa rýchlo rozšírilo, pretože sú vhodným výmenným prostriedkom, možno ich ľahko prenášať a skladovať. Odstránili aj ďalšiu nevýhodu drahých kovov, a to ich nedostatok. Najskôr mohli súčasne fungovať zlaté aj papierové peniaze. Neskôr zlato úplne nahradili papierové peniaze – bankovky. Papierové peniaze sa stali akousi spoločenskou konvenciou – zvyklosťou.

SÚČASNÉ FORMY PEŇAZÍ

V súčasnosti sa v každej modernej ekonomike vyskytujú 3 základné formy peňazí:

• papierové peniaze – bankovky. V každej krajine ich emituje – vydáva len centrálna (ceduľová alebo emisná) banka. U Nás je to Národná banka Slovenska (NBS). Ide o hotovostné peniaze.

• drobné mince – podobne ako bankovky predstavujú hotovostné platidlo

• depozitné – bankové peniaze - ide o bezhotovostné peniaze. Sú to vklady v bankách, ktoré možno kedykoľvek použiť na platby z účtu na účet (bezhotovostné platby) alebo ich výber v hotovosti.

• „skoropeniaze“ – kvázipeniaze, ktoré tvoria:

úročené vklady s určitou výpovednou lehotou – tzv. termínované depozitá,

určité druhy likvidných cenných papierov, najmä štátne obligácie, ktoré vydáva štát a majú charakter úveru.

Všetky peniaze uložené v bankách, či iných peňažných ústavoch sú vlastne bankové – depozitné peniaze. Sú to bezhotovostné peniaze, pretože nimi neplatíme v hotovosti, ale prostredníctvom prevodov na účtoch. Možno ich však zmeniť na hotové peniaze.

Euro v Slovenskej republike

Názov euro ako spoločnej meny pre členské štáty Európskej únie bol prijatý v decembri 1995. Od roku 1999 prijalo euro za svoju národnú menu 11 členských štátov EÚ – Belgicko, Fínsko, Francúzsko, Holandsko, Írsko, Luxembursko, Nemecko, Portugalsko, Rakúsko, Španielsko a Taliansko. Za EURO DAYsa však považuje 1. január 2002, odkedy sú v reálnom peňažnom obehu eurobankovky a euromince. Od roku 2008 platí euro ako národná mena aj v Grécku, Slovinsku, na Cypre a na Malte, t.j. spolu v 15 krajinách eurozóny. Od 1. januára 2009 sa u nás stalo euro zákonným platidlom tak v hotovostnom, ako aj bezhotovostnom platobnom styku. Uskutočnilo sa to podľa scenára Big Bang – „veľký tresk“, t.j. naraz k uvedenému dátumu, bez prechodného obdobia. Rada Európskej únie rozhodla o konverznom kurze slovenskej koruny voči euru dňa 8. 7. 2008, ktorý dosiahol úroveň 30,1260SKK/EUR.

Duálne zobrazovanie cien znamenalo, že v období od 1. 1. 2009 do 16. 9. 2009 /iba dva týždne/ boli ceny všetkých tovarov vyjadrené súčasne v slovenských korunách aj v eurách. Počas duálneho obehu bolo možné platiť korunovými bankovkami a mincami, ale obchody už vydávali len v eurách,. Po skončení duálneho obehu sa stalo zákonným platidlom na Slovensku už iba euro. Národná banka Slovenska bude bezplatne vymieňať slovenské mince do konca roku 2013 a slovenské bankovky bez časového obmedzenia.

Eurobankovky sú rovnaké vo všetkých krajinách eurozóny. Je ich 7 druhov v nominálnej hodnote, 5, 10, 20, 50, 100, 200 a 500 eur. Bankovky zobrazujú architektonické motívy inšpirované „storočiami a štýlmi Európy“.

Rozmery: 120 x 62 mm

Farba: sivá

Architektonický štýl: klasika

Rozmery: 127 x 67 mm

Farba: červená

Architektonický štýl: románsky sloh

Rozmery: 133 x 72 mm

Farba: modrá

Architektonický štýl: gotika

Rozmery: 140 x 77 mm

Farba: oranžová

Architektonický štýl: renesancia

Rozmery 147 x 82 mm

Farba: zelená

Architektonický štýl: barok a rokoko

Rozmery: 153 x 82 mm

Farba: žltohnedá

Architektonický štýl: vek železa a skla

Rozmery: 160 x 82 mm

Okná a brány zobrazené na lícnej strane bankoviek sú symbolom európskeho ducha otvorenosti a spolupráce. Dvanásť hviezd Európskej únie vyjadruje dynamiku a harmóniu súčasnej Európy.
Mosty na rubovej strane symbolizujú komunikáciu medzi európskymi národmi a medzi Európou a zvyškom sveta.

Ďalšími prvkami grafického návrhu sú:

• názov meny – euro – latinským (EURO) i gréckym písmom (EYPΩ),

• skratka Európskej centrálnej banky v piatich jazykových verziách – BCE, ECB, EZB, EKT a EKP – zodpovedajúcich vtedajším jedenástim úradným jazykom Európskej únie (EÚ),

• symbol © označujúci ochranu autorských práv a

• vlajka Európskej únie.

Euromincí je 8 druhov. Eurové mince vydávajú jednotlivé členské štáty HMÚ. Vydané mince v nominálnych hodnotách 1, 2, 5, 10, 20 a 50 centov, 1 a 2 eurá sú platné na území všetkých štátov eurozóny, bez ohľadu na štát, ktorý ich vydal.

V roku 1997 boli na spoločnú stranu eurových mincí vybrané 3 návrhy Luca Luyxa z Kráľovskej belgickej mincovne. Zobrazujú tri rôzne mapy Európy. V pozadí sú umiestnené hviezdy symbolizujúce Európsku úniu. Mapa na minciach 1, 2 a 5 centov zobrazuje vzťah Európy k ostatnému svetu, na minciach 10, 20 a 50 centov symbolizuje Európsku úniu ako skupinu jednotlivých štátov. Zvýraznenie jednoty tej istej skupiny štátov je na minciach 1 a 2 euro. Voľba námetov na národné strany mincí bola ponechaná na jednotlivé členské štáty.

Slovenská strana eurových mincí:

• 2 eurá a 1 euro – dvokjríž na trojvrší

• 50 centov, 20 centov a 10 centov – Bratislavský hrad

• 5 centov, 2 centy, 1 cent – Kriváň

FUNKCIE PEŇAZÍ

Peniaze plnia v ekonomike tieto funkcie:

1. sú prostriedkom výmeny – peniaze sprostredkúvajú a uľahčujú výmenu tovarov a služieb. Túto funkciu plnia hotovostné peniaze ako aj depozitné peniaze. Platí, že čím je bankový systém rozvinutejší, tým väčšia časť výmeny tovarov sa uskutočňuje bezhotovostne. Vo vyspelých ekonomikách okolo 2/3.

Použitá literatúra:

1. J. Lisý – Z. Zámečníková: Úvod do Makroekonómie pre OA, SPN 1.vyd. 2007, ISBN 978-80-10-01198-8

2. J. Novák – R. Šlosár: Základy ekonómie a ekonomiky pre stredné školy, SPN 2008

3. http://www.euromena.sk