Skutočnosť okolo nás je predmetom skúmania najrozličnejších vedných disciplín. Ich poznatky nám umožňujú lepšie porozumieť faktom i dianiu v živej i neživej prírode, na Zemi či v kozme, ako aj v spoločnosti. Vedné disciplíny sa bežne rozdeľujú na prírodovedné, technické a spoločenské. Problematika skúmania človeka je v tejto súvislosti však natoľko špecifická, že je potrebné zaoberať sa ňou osobitne. Preto sa v poslednom období začína vyčleňovať zvláštna skupina. Do tejto skupiny vedných disciplín patrí antorpológia, biologicko-lekárske vedy a psychológia. Psychológia je veda o psychike/duši. To je nabežnejšia definícia, s ktorou sa môžeme stretnúť, keď sa hovorí o psychológii. Keď budeme chcieť hovoriť na túto tému, dostaneme sa k základným otázkam vedy, a najmä filozofie. Pojmom duša sa už od stredoveku rozumela nehmotná substancia ako nositeľka života a duševného diania. V takomto chápaní sa stala súčasťou doposiaľ trvajúceho rozporu medzi rozličnými filozofickými smermi. Podľa materializmu má celý svet hmotnú podstatu. Materializmus odmieta pojem duše. Psychiku považuje za osobitnú vlastnosť vysokoorganizovanej hmoty. Podľa idealizmu jestvujú dve podstaty, hmotná a duchovná. V celých dejinách filozofie a vedy vôbec tieto dve základné predstavy navzájom súperili a poskytovali východiská na riešenie všetkých podstatných významne ako duševné. V psychike sa rozlišujú dve stránky, prežívanie a správanie. Prežívanie predstavuje vnútorný svet človeka, ktorý je pomocou sebapozorovania dostupný iba jemu samotnému, a tak dochádza k uvedomovaniu si vlastného duševného života. Správanie predstavuje súhrn všetkých vonkajších, pozorovateľných prejavov človeka, ktoré sú tým prístupné aj iným ľuďom. Všeobecne pojem prežívanie znamená, že prežívajúci subjekt má určité obsahy vedomia, niečo cíti alebo má určitú snahu. Potom základnými kategóriami prežívania sú obsahy, city a snahy. Predmetom prežívania môže byť vonkajší svet, ale i stav vlastného organizmu. Správanie je odpoveďou organizmu na zmeny v jeho okolí. Nie je len mechanickou reakciou na aktuálne pôsobiaci podnet, ale aj prejavom prispôsobenia organizmu alebo osobnosti prítomným a budúcim podmienkam. Správanie môže byť vyvolané i spomienkou na minulé alebo predpokladom do budúcnosti.