V širšom zmysle slova sa učenie ako nadobúdanie, obohacovanie individuálnej skúsenosti počas vývinu jedinca, ktoré zároveň ovplyvňuje jeho správanie. Tým sa myslí všetko, čo si v styku s prostredím jedinec osvojuje a čo u neho vyvoláva trvalejšie zmeny. V užšom slova zmysle sa učením rozumie cieľavedomé a systematické nadobúdanie vedomostí, návykov a zručnosti či foriem správania, alebo osobnostných vlastností. Širšie poňatie nachádza uplatnenie aj pre učenie sa zvierat, učenie spomínané v užšom zmysle slova nachádzame iba u ľudí. V bežnej reči sa pojem učenie používa pre cieľavedomú činnosť, ktorá sa spája so školou. Vskutku je však súčasťou každej zmysluplnej činnosti, pretože buď sa v nej využívajú už učením nahromadené poznatky, zručnosti alebo skúsenosti, alebo sa v nej utvárajú. Preto sa v psychológii učenie považuje za relatívne permanentnú zmenu v správaní vyplývajúcu  zo skúseností. Psychológovia hodnotia učenie na základe výkonu. Zjednodušene, učenie predstavuje situáciu objavenia sa podnetu, ktorý vyvoláva tzv. orientačný reflex. Jednou z jednoduchých foriem učenia je hanituácia, čo je vlastne prispôsobenie sa podnetu. Asociačné učenie je komplexnejšie, zahŕňa naučený vzťah medzi udalosťami. Asociačné učenie využívame vtedy, keď k určitému súboru poznatok pripájame iný, alebo istý poznatok prenášame z jedného kontextu do druhého. Deje sa tak napr. pri učení sa cudzieho jazyka, keď náš vnútorný slovník obohacujeme o pojmy vyjadrujúce totožnú skutočnosť v druhom jazyku. Aby sa nám to podarilo, je nutné vytvoriť akési väzby medzi výrazmi v jednom jazyku a korešpondujúcimi výrazmi v druhom, pričom je potrebná znalosť gramatických pravidiel, frazeologizmov. Učenie sa predstavuje vo vývine ľudského jedinca veľmi významnú skutočnosť, pretože je interakciou medzi vonkajšími vplyvmi okolia a genetickými danosťami jedinca, na základe ktorej jedinec nadobúda individuálnu skúsenosť. Táto nová skúsenosť sa môže objaviť v najrozličnejších oblastiach. Učenie nemusí súvisieť so školou. V nej sa najčastejšie podnecuje tzv. intelektuálne učenie. Jestvuje aj motorické učenie , sociálne. Všetky tieto druhy učenia môžu byť do rozličnej miery cieľavedomé a syntetické. Nielen v školskej situácii, ale v živote vôbec často získavame jedinečné skúsenosti v rozličných konkrétnych situáciach.