Ekologiský problém znečistenia vôd

                                                                                                                                                   Dominika Kopiarová,  ZŠ V. Bielice

   Veda a technika dosiahla v dnešnej dobe úroveň, ktorá dáva človeku možnosť postupne ponechávať jednotvárnu drinu na automaty a roboty, novými spôsobmi využíva staré i nové zdroje energie, získava stále viac voľného času k rozvíjaniu svojich záujmov a schopností.

  Zároveň sa však objavily hrozby tak veľkého rozsahu i dosahu, že v celej histórii ľudstva nemajú obdobu. Zneužitím jadrovej energie i ďalších vedeckých objavov fyziky, chémie a biológie môže dôjsť ku konečnému vyplytvaniu surovín a energetických zdrojov.

 Vo všeobecnosti za globálny ekologický problém považujeme akýkoľvek faktor negatívne pôsobiaci na rovnováhu života na Zemi, či dokonca jeho existenciu.                                                                                           Takýmito faktormi ohrozujúci stabilitu na Zemi môžu byť faktory :

       1. Prírodné - sopka, zemetrasenie, pád meteoritu, prírodné katastrofy
       2. Antropické- teda spôsobené ľudskou činnosťou (vyrubovanie lesov, odvodňovanie riek, obrábanie pôdy, ale aj vojna)

             Samotné globálne ekologické problémy sme rozdelili do niekoľkých kategórií :

                            - znečisťovanie ovzdušia a s tým spojené: poškodzovanie zdravia ľudí, kyslé dažde, otepľovanie klími(skleníkový efekt), rozširovanie ozónovej diery
                            - znižovanie tvorby kyslíka
                            - úbytok a znehodnocovanie pôdy
                            - nadmerne čerpanie nerastných zdrojov
                            - nárast objemu odpadov problémy ich odstraňovania.

Znečisťovanie vôd
 
   Voda patrí k najdôležitejším prírodným zdrojom. Je nenahraditeľnou zložkou života, všetkých rastlinných a živočíšnych ekologických systémov a celého prírodného prostredia. Človek bez vody nemôže existovať. Oceány a moria pokrývajú asi 71% zemského povrchu. Na prvý pohľad sa zdá, že vody je dostatok ale je to len očný klam, pretože väčšina vody je lehšie alebo ťažko znečistená. Ľudstvo stojí pred globálnym problémom vyčerpania vodných zdrojová problémom znečisťovania vodstva.


   Znečisťovanie povrchových a podzemných vôd spôsobujú:

prírodné činitele, najmä vodná erózia (zanášanie nádrží) a antropogénne činitele – človek znečisťuje vodné zdroje nepriamo (kyslé dažde) a priamo svojou činnosťou.
Jedná sa aj o znečistenie chemikáliami, hnojivami, haváriami tankermi s ropou, exhalátmi, priemiseľnou výrobou dokonca aj turizmom.

  Najväčším používateľom vody a zároveň aj najväčším jej „ničiteľom“ je človek. Celková svetová spotreba sladkej vody vzrástla v r. 1950-1990 približne 3,5-krát. V súčasnosti sa jej ročná spotreba odhaduje na temer 4 000 miliárd m3.

V moderných spoločnostiach sa počíta so spotrebou  až okolo 500 litrov vody na osobu počas jediného dňa.Najväčšími spotrebiteľmi vody sú poľnohospodárstvo a priemysel. Na výrobu 1 tony cukru treba až 120 000 litrov vody a na výrobu 1 tony papiera 120 - 190 tisíc litrov.


 

Prejavy znečistenia vody :

·        zmena jej fyzikálnych vlastností (napríklad zvýšením teploty)

·        zmena chemického zloženia (zvýšený obsah rôznych anorg. a org. látok)

·        zmena biologických vlastností (zvýšeným obsahom vírusov, baktérií, rias a ďalších mikroorganizmov)

 

Podľa pôsobenia rozlišujeme znečistenie :

·        zdrojové znečistenie spôsobuje jeden alebo viacero odtokov odpadových vôd do povrchových tokov alebo vodných nádrží

·        plošné znečistenie nastáva väčšinou pri aplikácii priemyselných hnojív a pesticídov v poľnohospodárstve vplyvom priemyselných exhalátov i dopravy

·        havarijné znečistenie - náhly a nepredvídaný únik škodlivých látok do povrchových alebo podzemných vôd (ropné látky, rádioaktívne žiariče a odpady)

 
          Dôsledky znečisteniavody ropou:

 

Medzi najnebezpečnejšie aktivity patrí ukladanie kontajnerov s rádioaktívnym odpadom na dno oceánu a znečisťovanie morí ropnými produktami pri ťažbe i haváriách tankerov. Ak 1 tona ropy uniknutej do oceánu vytvorí na hladine nepriepustnú vrstvu tzv. ropnú škvrnu na ploche až 10km2. To má nesmierne škodlivé účinky na kvalitu vody a následne na flóru i faunu svetového oceánu. 1 liter ropy alebo ropných výrobkov znehodnotí až 1 000 000 l vody.

Medzi "najslávnejšie" havárie ropných tankerov patria :

·         havária supertankeru Torrey Canyon v roku 1967 v prielive La Manche, pri ktorej sa vylialo na britské pobrežie 120 000 ton ropy

·         stroskotanie lode Amoco Cadis pri pobreží Bretónska (vo Francúzsku) v roku 1977. Znečistila more a pobrežie 200 000 tonami ropy

·         1993 - Niekoľko veľkých havárií ropných tankerov eďaleko Malakkského prielivu sa zrazil dánsky supertanker, ktorý viezol 2 mil. barelov ropy s japonským tankerom (haváriu označili za najväčšiu ekologickú katastrofu od čias Cernobyľa) .

·         V marci 1989 sa snažil naftový tanker Exxon Valdez vyhnúť ľadovcu na Aljaške a stroskotal na skalnatom útese. Bol práve naložený ropou a 40 miliónov ton tejto ropy uniklo do mora a spôsobilo najrozsiahlejšiu ropnú škvrnu na svete. Škvrna sa rozšírila pozdĺž 100 km pobrežia a v inak čistom prostredí spôsobila katastrofu. V ďalších týždňoch bolo zaznamenaných 36 000 mŕtvych vtákov a asi 400 000 ich pravdepodobne nikdy nebolo nájdených. Za obeť tiež padlo 5000 morských vydier a nezistené množstvo kosatiek. Spoločnosť Exxon vynaložila 1 300 miliónov dolárov v snahe ropu odstrániť, ale podarilo sa im obnoviť len osminu pobrežia tak, aby tu zase mohli žiť živočíchy.

·          

 WASHINGTON 1. mája 2010 (SITA/AFP/AP)

Spojené štáty čelili jednej z najväčších ekologických katastrof v histórii. Obrovská ropná škvrna, ktorá sa  šírila  ďalej Mexickým zálivom, už dosiahla pobrežie amerického štátu Louisiana.

       Ekologická katastrofa v Mexickom zálive sa začala 20. apríla výbuchom vrtnej plošiny Deepwater Horizon pri juhovýchodnom pobreží Louisiany, ktorá sa po niekoľkohodinovom požiari potopila.

Šíreniu ropy nezabránili tomu ani plávajúce zábrany natiahnuté na ochranu vzácnych piesočných pláží. Rope mieriacej k pobrežiu cez ne pomohli vysoké vlny. Americké štáty Louisiana, Florida a Alabama už vyhlásili stav ohrozenia, vďaka čomu môžu do boja s ropou zapojiť všetky dostupné prostriedky vrátane armády. Ohrozený je aj štát Mississippi. Americká ministerka pre vnútornú bezpečnosť Janet Napolitanová a úrady dotknutých štátov medzitým vyzvali vlastníka plošiny spoločnosť British Petroleum (BP), ktorá sa zaviazala k náhrade všetkých škôd, aby proti šíreniu škvrny robila viacej. Vláda Spojených štátov označila ropnú škvrnu v Mexickom zálive za "incident celonárodného rozsahu" a do boja proti nezadržateľne sa rozširujúcej ropnej škvrne v Mexickom zálive nasadí všetky dostupné prostriedky. To umožňuje v boji s unikajúcou ropou siahnuť po prostriedkoch na území celej krajiny vrátane armády. Prezident USA Barack Obama do postihnutej oblasti vyslal predstaviteľov z najvyššej úrovne svojej administratívy vrátane Napolitanovej. Environmentálnym organizáciám Obama nariadil, aby preskúmali všetky ropné vrty a plošiny pozdĺž pobrežia krajiny, či spĺňajú americké bezpečnostné normy.
           Škvrna dosiahla v piatok šírku 72 a dĺžku 170 kilometrov a stále sa rozširuje. Ekologickí experti sa obávajú, že zastaviť unikajúcu ropu môže trvať aj niekoľko týždňov alebo mesiacov, a že v tomto prípade by mohlo ísť o vôbec najväčší únik ropy do mora v histórii. Pri zatiaľ najhoršom úniku ropy v dejinách sa po havárii ropného tankera Exxon Valdez na plytčine pri pobreží Aljašky v roku 1989 dostalo do mora približne 49 miliónov litrov ropy. Podľa odhadov mala ekologická katastrofa za následok smrť 250 000 morských vtákov, 2 800 morských vydier, 300 tuleňov, 250 orlov, do 22 kosatiek a miliárd vajíčok lososov a haringov. 

     NEW ORLEANS 5.mája 2010, 13:58


     Úrady poslali dvadsať člnov na neobývané Chandeleurské ostrovy v najvýchodnejšom cípe Louisiany, aby preverili správy, že ropa už dosiahla pobrežie. Informoval o tom šéf prevádzky spoločnosti BP Doug Suttles na tlačovej konferencii v meste Mobile v štáte Alabama. Súčasná trasa ropnej škvrny naznačuje, že pravdepodobne nedosiahne pevninu nasledujúce tri dni, lebo počasie sa zlepšilo. Táto časová rezerva umožňuje záchranným tímom natiahnuť ďalšie plávajúce zábrany, ktoré majú zastaviť alebo spomaliť postupovanie ropnej škvrny. Uviedla to BP a americká Pobrežná stráž. Silný vietor sa v posledných dňoch zmiernil a úrady dúfajú, že vykonajú kontrolovaný požiar časti ropnej škvrny, aby zhorela a prestala byť hrozbou. Povzbudzuje ich aj fakt, že jedno z troch miest úniku ropy na potopenej vrtnej súprave zrejme úspešne upchali.


USA 06.Júna 2010, 15:48

        Dopady ropnej škvrny v Mexickom zálive sú čoraz hrozivejšie. Americké úrady rozšírili zákaz rybolovu na ďalšie prímorské oblasti s rozlohou dovedna 1500 metrov štvorcových.
Postihnuté sú aj oblasti pri Floride. V takmer tretine pobrežných vôd sa nesmú loviť ryby. Cez víkend boli zasiahnuté aj turistické pláže na Floride, ktoré však zatiaľ neuzavreli.
Z ropnej plošiny vzdialenej 70 kilometrov od pobrežia Louisiany stále uniká veľké množstvo ropy. Aspoň časť z nej sa podarilo zachytiť a vypumpovať obrovským železným lievikom. Úrady dúfajú v ďalší pokrok. Inžinierom z ropného koncernu BP sa podarilo v priebehu 24 hodín zachytiť cez lievik 620 ton ropy a zozbierať ich na loď, uviedol admirál americkej pobrežnej hliadky.

 

                         Dnes je tento problém pod kontrolou, ropa však poškodila Mexický záliv a usmrtila mnohé živočíchy.