Doprava, dopravné prostriedky
Doprava sa delí na cestnú, železničnú, lodnú a leteckú, ďalej na osobnú a nákladnú.
Koleso je jedným z najdôležitejších vynálezov všetkých čias. Po prvý raz ho použili približne pred 5000 rokmi v Mezopotámii. Rôzne vozy, kočiare, dostavníky boli dlhé stáročia jediným cestným dopravným prostriedkom.
Dnešné cestné dopravné prostriedky sú veľmi rozmanité - osobné autá, motocykle, bicykle, autobusy, trolejbusy, nákladné autá, cisternové autá atď. Prvé autá vyzerali ešte ako koňmi ťahaný kočiar. Vyrábali ich od r. 1855 Carl Benz a Gottlieb Daimler. Konštrukcia auta sa v hlavných rysoch málo zmenila. Aj dnešné, moderné autá sa skladajú z motora, prevodovky, podvozka, volantu, bŕzd a kolies. Jednotlivé časti auta sú dnes konštrukčne vylepšené a vyrábajú sa z kvalitnejšieho materiálu. Priekopníkom a zakladateľom automobilového priemyslu i sériovej výroby bol Henry Ford. Od r. 1908 do r. 1928 predal okolo 15 miliónov áut modelu T (dodnes neprekonaný rekord). Zaviedol štandardizáciu súčiastok a výrobu na montážnom bežiacom páse.
Sieť kvalitných ciest, mostov a tunelov je dôležitá pre hospodárstvo každej krajiny. Práce na stavbách ciest sú už vysoko mechanizované. Vozovky sú väčšinou asfaltové a betónové. Autostrády majú železobetónový podklad, križovatky sú riešené nadjazdmi a podjazdmi. Stavbu tunelov vo väčšom rozsahu umožnila až výroba výbušnín, najmä dynamitu, a vynález pneumatickej vŕtačky. Dnešné tunely sú až niekoľkokilometrové, razia sa aj pod riekami a mormi. Súčasná pozemná - najmä automobilová - doprava musí vyriešiť predovšetkým otázku bezpečnosti premávky a problém prehustenosti dopravy vo veľkomestách. Vo veľkých mestách v čase špičky často dochádza k dopravným zápcham. V moderných veľkomestách sa už obmedzila doprava súkromnými vozidlami. Zložitá situácia sa rieši aj mimoúrovňovými križovatkami a nadúrovňovými cestami pre chodcov.
Lodná doprava je historicky najstaršou formou dopravy. Prvé plavidlá sa poháňali veslami (veslice) a energiou vetra (plachetnice). Nahradením plachiet parným strojom stali sa lode (parníky) nezávislé od počasia. Počnúc 20. storočím sa na pohon lodí používala parná turbína a dieselový motor. Dnes sa stavajú obrovské lode, ktoré využívajú atómovú energiu (atómové ponorky, ľadoborce, veľké obchodné námorné lode).
Lodná doprava je najlacnejšou zo všetkých dopravných prostriedkov. V nákladnej doprave sa využívajú kontajnery, ktoré sa dajú rýchlo naložiť a vyložiť a tiež úsporne uložiť v skladovacích priestoroch lode. Na prevoz tekutín, napr. ropy, slúžia obrovské tankery. Moderné zaoceánske dopravné lode prepravia naraz aj 2 000 cestujúcich. Najrýchlejšie sú lode pohybujúce sa na vzduchovom vankúši, dosahujú rýchlosť nad 100 km . Lode vykladajú a nakladajú tovar v prístavoch, tu nachádzajú ochranu aj v prípade nepriaznivého počasia. Námornú dopravu urýchľujú aj prieplavy a kanály (Suezský prieplav; Panamský prieplav;).
Železničná doprava vznikla začiatkom 19. storočia v Anglicku. Prvé parné lokomotívy ťahali v baniach vozíky s uhlím. Neskôr sa budovali tzv. konské železnice na prepravu osôb. Zdokonalená parná lokomotíva, ktorú skonštruoval G. Stephenson, čoskoro všade nahradila kone .
Parné lokomotívy sa v našom storočí nahradili dieselovými, dieselelektrickými a elektrickými. Železničná doprava dosiahla vysokú technickú úroveň. Na moderných staniciach sa doprava (prehadzovanie výhybiek, brzdenie vagónov, zoraďovanie vlakových súprav) riadi pomocou počítačov. Rýchle a presné japonské vlaky úspešne konkurujú aj leteckej doprave.
Letecká doprava je najmladšia a samozrejme i najrýchlejšia. Prvé motorové lietadlo bratov Wrightovcov vzlietlo r. 1903. Sen človeka o lietaní sa stal skutočnosťou. Jednotlivé mestá a kontinenty spájajú husté letecké linky. Podobne ako na zemi alebo na mori, aj vo vzduchu existujú prísne dopravné predpisy. Letecká doprava sa riadi zo zeme z riadiacej veže. Tu pracujú dispečeri, ktorých práca je mimoriadne náročná a zodpovedná. Na letiskách veľkomiest pristávajú a štartujú denne stovky lietadiel (často každých 90 sekúnd). Napriek občasným leteckým katastrofám je letecká doprava bezpečnejšia než cestná, podľa štatistiky si vyžiadala omnoho menej obetí ako automobilová doprava. Posádku lietadla tvorí kapitán a druhý pilot, navigátor, letušky. Na letiskách sú okrem riadiacich veží, štartovacích a pristávacích dráh aj prijímacie a odbavovacie haly, zariadenia poskytujúce rôzne služby atď. Pred nástupom do lietadla musia prejsť cestujúci bezpečnostnou (poprípade i colnou) kontrolou.