Najskôr sa stretávame s vedomím. Aj keď tento pojem patrí v psychológii k najstarším, predsa nie je ľahké ho definovať. Možno ním označiť určitý bdelý stav mysle, t.j. stav pohotovosti reagovať na vonkajšie i vnútorné podnety, ale aj súhrn subjektívnej skúsenosti jedinca. Je to akýsi tok psychických procesov, ktoré sa stále striedajú. Zároveň u svojho nositeľa utvárajú pocit spolunáležitosti k vlastnému Ja, na ktoré sa toto všetko vzťahuje. Napríklad sledovanie koncertu si u jedinca vyžaduje určitú úroveň bdelosti, nastavenie pozornosti, aktiváciu senzorických procesov, najmä vnímania, pri ktorých sa uplatňujú aj procesy pamäti. Nesmierne dôležitým procesom, ktorý sprostredkúva kontakt medzi jedincom a prostredím, je vnímanie. Pri vnímaní so vari najväčšmi možno uvedomiť spätosť ľudskej psychiky s určitými fyziologickými pochodmi, ktoré prebiehajú jednak v zmyslových orgánoch, jednak v centrálnom nervovom systéme, mozgu. Vnímanie je totiž procesom utvárania vnemov - subjektívnych komplexných odrazov reality. Tento proces zahŕňa primárne spracovanie podnetov v zmyslových orgánoch v závislosti od príslušnej senzorickej modality. Z toho vyplýva, že vnímanie ako proces je zmyslovo špecifické. Podnety vnímané senzorickými orgánmi na najvyššej úrovni spracúva príslušné centrum v mozgu. Intaktnosť, čiže nenarušenosť vnímania v určitej modalite, je teda podmienená zodpovedajúcim fyziologickým stavom zmyslového orgánu, príslušných nervových dráh i vlastného mozgového centra. Vnímanie je vo všeobecnosti prijímanie podnetov, ktoré majú určité charakteristické znaky. Napríklad sluchové podnety, ktoré je človek schopný vnímať, musia byť zvukmi s frekvenciou 20 - 20-tisíc hertzov. Rovnako ľudský zrak vníma podnety predstavujúce eloktromagnetické vlnenie s rozsahom približne 400 - 700 nanometrov. Podobné obmedzenia vnímania sa vyskytujú aj v iných modalitách. Na druhej strane jestvujú zvieratá, ktoré majú prah vnímania oproti človeku posunutý. Preto vnímajú aj také podnety, ktoré človek už nedokáže vnímať. Výrazné rozdiely pri vnímaní existujú aj u ľudí. Dané sú tak vrodenými faktormi, ako aj učením, tréningom, čiže špecifickou individuálnou skúsenosťou. Známe sú napr. výrazné schopnosti vnímania hmatom u slabozrakých a nevidiacich osôb. Taktiež degustátori, napr. vín, dokážu odlíšiť veľké množstvo chuťových kvalít. Firmy na výrobu parfumov zamestnávajú zasa špecialistov schopných rozlíšiť veľké množstvo rozličných vôní. K základným vlastnostiam vnímania patrí: 1. celostnosť 2. výberovosť a 3. významnosť. Celostnosť vnímania znamená, že vnemy sú vždy obrazom nejakého celku. Výberovosť vnímania značí, že na základe usmernenej pozornosti sa vnímanie sústreďuje len na niektoré zo všetkých podnetov. Významovosť vnímania sa prejavuje v tom, že podnety vnímame ako nositeľov určitého človeka.