Elektrárne
Elektrárne rozlišujeme na:
1. Vodnú elektráreň: Vodné elektrárne sú súčasťou priehrady. Voda prúdi potrubím k lopatkám vodnej turbíny, ktorá poháňa generátor. Pri tomto spôsobe výroby elektriny sa znečisťuje prostredie, ale nevyčerpávajú sa nerastné suroviny. Vodné elektrárne sú súčasťou vodného diela napr. Vodné dielo Gabčíkovo.
2. Tepelnú elektráreň: V tepelných elektrárňach sa chemická energia uhlia, plynu alebo ropy premieňa na tepelnú energiu. Tá mení vodu na paru. Parná turbína poháňa generátor, ktorý premieňa otáčavú silu na elektrickú energiu. Spaľovanie fosílnych palív, ako aj vodné elektrárne prispievajú k znečisťovaniu životného prostredia. Najznámejšie tepelné elektrárne sú parné elektrárne. Ako palivo sa najviac používa hnedé uhlie, ale aj fosílne palivá.
3. Veternú elektráreň: Veterné elektrárne premieňajú energiu u prúdenia vzduchu na elektrickú energiu. Sila vetra sa oprie o vhodne nastavené krídla rotora turbíny a roztáča ich. Tieto elektrárne neznečisťujú ovzdušie, ale sú hlučné, rozmerné, zaberajú rozľahlé plochy a ohrozujú vtáctvo
4. Atómovú elektráreň: Vo svete je okolo 350 jadrových elektrární a tie dodávajú viac ako 57 % svetovej energie. Jadrové elektrárne neprodukujú škodlivé plyny, neprispievajú ku globálnemu otepleniu. Princíp výroby elektriny v jadrovej elektrárni je podobný ako v klasickej tepelnej elektrárni. Rozdiel je len v zdroji tepla. V tepelnej elektrárni je zdrojom tepla fosílne palivo (uhlie, plyn), zatiaľ čo v jadrovej elektrárni je to jadrové palivo (prírodný alebo obohatený urán). Môže byť veľmi nebezpečná, lebo jeho reaktory dokážu zničiť všetko živé.
5. Slnečnú elektráreň: Existujú dva základné princípy premeny slnečného žiarenia na elektrickú energiu:
1. solárne fotovoltaické systémy – elektrárne. Pracujú na princípe fotoelektrického javu- priama premena svetla na elektrickú energiu.
2. solárne koncentračné termické elektrárne. Pracujú na princípe koncentrácie slnečných lúčov zrkadlami na malú plochu(ohnisko)kde vzniká veľké teplo až 1000C°, ktoré ohrieva olej.
6. Geotermálnu elektráreň: Geotermálna energia: predstavuje bohatý potenciál energie na Zemi. Zásoby geotermálnych vôd rozdeľujeme na obnovované a neobnovované zásoby. U obnovovaných sa ťažba realizuje cez jeden vrt, a ochladená voda je vypustená do tokov. Vo svete je veľa geotermálnych zdrojov, kde zo zeme vystupujúca prehriata para, alebo horúca voda, sú vhodné na priamu výrobu elektrickej energie v parnej turbíne.
7. Elektráreň na biomasu: Tvoria ju materiály rastlinného a živočíšneho pôvodu .
Biomasa sa považuje z hľadiska emisií za neutrálne palivo. Pri jej spaľovaní sa uvoľní len toľko CO2 , koľko rastlina počas svojho rastu prijala alebo spotrebovala. Pre drevo a palivo na báze dreva horí pri správnom spaľovaní a správnej vlhkosti prakticky bez dymu, tvorí ho málo popola (1% z hmotnosti) drevený popol sa využíva ako hnojivo. V severských krajinách sa pestujú rýchlorastúce dreviny ako vŕba, topoľ.
8. Prílivovú odlivovú a príbojovú elektráreň: Počas prílivu , keď sa hladina zdvíha, prúdi voda cez turbíny do zálivu, keď sa začína odliv, voda zo zálivu začne prúdiť cez turbínu naspäť do mora. Účinnosť elektrárne je podľa konštrukcie 60 – 70 % a životnosť je asi 35 – 50 rokov. Umiestňuje sa v zálivoch s vysokým prílivom, veľkým objemom a úzkym vchodom doň. Tieto elektrárne využívajú na výrobu elektrickej energie silu morských vĺn a prúdov.
9. Hydrogeotermálnu elektráreň: Voda s vysokou teplotou prúdi z hlbín Zeme k výmenníku tepla v elektrárni, kde odovzdáva svoje teplo vode v druhom okruhu. Tá sa premieňa na paru s vysokým tlakom, ktorá prechodom cez parnú turbínu ju roztočí. Turbína je pomocou prevodu spojená s generátorom elektrického prúdu. Účinnosť elektrárne je 32% až 40% a ich životnosť býva asi 25 až 30 rokov. V súčasnosti sa väčšina geotermálnej energie získava v oblastiach s aktívnou sopečnou činnosťou, ako je Island a Nový Zéland. Asi 20 krajín využíva geotermálnu energiu na vykurovanie alebo na výrobu elektriny.