Narodil sa 19. júla roku 1623 v Clermont-Ferandu a zomrel 19.srpna 1662 v Paríži. Narodil sa vo vzdelané rodine. O exaktné vedy sa zaujímal už od útleho veku. V 16 rokoch napísal rozsiahle pojednávanie o geometrii: Rozpravu o kuželosečkách. V roku 1642 zostrojil počítací stroj. V tej dobe sa zoznámil s Janseninem, náboženskom učením, ktorého duchovný otec bol Jasenius Cornelius mladší. Jeho dielo Augustinus pojednávajúce o božej milosti podľa sv. Augustína a názor, že stredoveká scholastika zažila pravé kresťanské učenie, ostro napadli Jezuiti. Spory s nimi viedli aj jeho pokračovatelia. Pascal sa roku 1647 definitívne usadil v Paríži. Hoci mal chatrné zdravie, vrhol sa do vedeckých štúdiách. (Pokusy s vákuom, prvý meral barometrický nadmorskej výšky). Formuloval tiež zákon o rovnomernom šírení tlaku v tekutinách. Tak vznikol tzv Pascalov zákon, ktorý znie: Tlak vyvolaný vonkajšou silou v kvapaline je vo všetkých smeroch a vo všetkých miestach rovnaký.
V matematike objavil po ňom nazvaný trojuholník kombinačných čísel (tabuľka, ktorých riadky tvoria kombinačné čísla). Roku 1654 sa uchílil do kláštoru Port-Royal.Na obranu jasenitských priateľov v spore s jezuitmi napísal listy vidiečanov. Najvýznamnejšie dielo, Obranu kresťanského náboženstva však už nestačil dokončit.Pascal bol veľmi veriaci kresťan a filozof. Podľa jeho názoru nemôžeme rozum ovplyvňovať vierou.
Pascal spisy:
Vedecká pojednanie:
Rozprava o kuželosečkách
Pojednanie o prázdnote
Rozprava o cykloidě
Náboženské a fylozofické spisy:
Rozprava o vášňach ľúbostných
Pamäť
Spismi o milosti
Obrana kresťanského náboženstva
(Po jeho smrti vyšla pod názvom Myšlienky)