Rakúsko- maďarské vyrovnanie bolo nevýhodné pre Čechov i Slovákov. Preto Česi i Slováci hľadali cestu k vzájomnej spolupráci. Slováci boli vystavení maďarskému útlaku, keďže Česi mali lepšie podmienky, pomáhali slovenskému národu.
Väčšina Slovákovi odchádzala študovať do Čiech, keďže tam boli dobre zabezpečené školy. Roku 1882 si slovenskí študenti založili v Prahe spolok Detvan, ktorý sa venoval samovzdelávaniu a umeleckej ,literárnej a vedeckej činnosti.. V spolku pracovalo viacero významných slovenských osobnosti:
Martin Kukučín- slovenský prozaik, dramatik a publicista
Vavro Šrobár- profesor
Milan Rastislav Štefánik- slovenský astronóm, politik; istý čas aj predseda spolku
Ivan Krasko- slovenský básnik, prozaik a prekladateľ,
Československu spoluprácu podporovali významní českí vedci a umelci. Jedným z najvýznamnejších bol profesor filozofie Tomas Garrigue Masaryk.
Roku 1896 vznikol spolok Československá jednota. Podporoval vzdelanosť a kultúru slovenského národa mal viac než 1000 českých a viac než 100 slovenských členov.. Jeho starostom bol Josef Rotnagl, ktorý od r. 1908 do r. 1914 každoročne konal v moravskom mestečku Luhačovice česko-slovenské porady. Tam sa stretávali predstavitelia cechov i Slovákov aby sa radili o spoločnom postupe na prekonanie nepriaznivej situácie.
Tomas Garigue Masaryk_ bol český filozof, sociológ, pedagóg, politik, štátnik a novinár, prvý prezident ČSR (1918–1935), poslanec rakúskeho snemu. Roku 1882 prijal miesto profesora filozofie na pražskej univerzite. Masaryk bol ideológom čechoslovakizmu, považoval teda Čechov a Slovákov za jeden národ (čo možno vyplýva z oblasti, kde vyrastal, kde sa hovorilo zmiešaným česko-slovenským nárečím), no o slovenskú otázku sa sústavne zaujímal a k Slovensku mal vrúcny vzťah Napríklad roku 1918 povedal výrok : Bude slobodné Česko a bude slobodné Slovensko...Každá vetva bude pánom vo svojom dome.