Keď svoju pozornosť zameriame na určitý podnet a tento vnímame príslušným senzorickým orgánom, informácia o ňom postupuje do mozgu, kde sa spracúva. Jedným z najdôležitejších krokov pri tomto spracúvaní je rozhodnutie o tom, či informácia o podnete je niečo nové, alebo sa s ňou už človek predtým stretol. Toto rozhodnutie umožňuje funkcia pamäti. Zjednodušene možno povedať, že ide o schopnosť zároveň o proces prijímania, ukladania a vybavovania minulých zážitkov a skúseností. Bez tejto funkcie by život akéhokoľvek živého organizmu bol chaotický, neusporiadaný a bez účelnosti. Možno povedať, že samotný život by bol ohrozený. Funkciou pamäti je teda uchovávanie informácií na základe výberu, porovnávania, uskladňovania, vyhľadávania a vybavovania. Rozlišujeme širšie i užšie poňatie pamäti. Širšie poňatie pamäti predstavuje všetku uchovávanú skúsenosť zasahujúcu do psychickej činnosti. V užšom zmysle je to schopnosť vedomej reprodukcie určitej skúsenosti. Takto je pamäť zapojená do celého systému psychických procesov. Pamäť je podmienkou učenia. Podľa rozličných kritérií možno rozlišovať viaceré druhy pamätí. Delenia poukazujú na skutočnosť, že ide o komplexnú funkciu, ktorej jednotlivé zložky môžu byť u konkrétneho jedinca nerovnako zastúpené. Je známe, že niektorým ľuďom robí problém spomenúť si na meno človeka, s ktorým sa už v minulosti stretli, avšak pre iných to nieje žiaden problém. Viacerí sa zasa vedia orientovať v cudzom meste, iní so zlou orientáciou sa však môžu stratiť.   Mechanickou pamäťou utvárame spojenia medzi prvkami bez vzájomného vzťahu či významu pomocou opakovania. Logická pamäť predpokladá porozumenie vzájomných súvislostí, motorickú pamäť využívame pri osvojovaní si pracovných zručností, pri športe či tanci, verbálna pamäť slúži na uchovávanie slovných informácií a názorná pamäť na ľahšie vnímanie informácií o predmetoch a javoch. Rozlišujeme aj empirickú pamäť, v ktorej si ukladáme svoje zážitky, a reproduktívnu pamäť zameranú na vedomosti. Tie môžeme nadobudnúť úmyselne i neúmyselne. Pamäťové procesy zahŕňajú niekoľko zložiek. V krátkodobej pamäti informácie pretvárajú niekoľko desiatok sekúnd a kódujú sa na vstup do dlhodobej pamäti, kde sa môžu uchovávať aj po celý život. Kódy, ktoré pamäť používa na uchovanie informácií, majú sématický charakter - vtedy ide o verbálne informácie, ikonický charakter - informácia má povahu obrazu alebo epizodický charakter - vtedy sa do pamäti ukladajú autobiografické informácie čiže informácie o udalostiach.