Čo sme kedysi vnímali, čo zostalo v našich pamäťových stopách, nezostáva v mozgu pasívne uložené. Čokoľvek sa kedykoľvek môže spontánne, mimovoľne alebo úmyselne vynoriť v našom vedomí. Obraz utvorený vo vedomí bez priameho pôsobenia podnetov na senzorické orgány nazývame predstava. Schopnosť utvárať predstavy, ktorá je predpokladom tvorivej činnosti, nazývame predstavivosť alebo fantázia. Predstavy patria do zmyslového poznania, majú názorný charakter a zvyknú sa , podobne ako vnemy, deliť podľa príslušných senzorických modalít na zrakové, sluchové, čuchové, chuťové a pod. Medzi predstavou a vnemom jestvuje však niekoľko významových rozdielov. Po prvé, vnem objektívne vzniká v senzorickom orgáne, kým predstava sa tvorí v mozgu. Po druhé, predstavy sú subjektívne obrazy, ktorých vznik, priebeh i charakter ovplyvňuje jednak aktuálny stav mysle, jednak potreby či emócie. Predstavy sú neúplné, oproti vnemom menej jasné, často v nich chýba množstvo detailov. Cítime, že tu nejde o čerstvú skúsenosť, možno ich kedykoľvek ľubovoľne vyvolávať, dokonca meniť a objavujú sa aj mimovoľne, spontánne. Predstavy úzko súvisia s pamäťou. Zvykneme ich deliť na pamäťové a fantazijné. Prvé sú reprodukciou minulých zážitkov a poznatkov, druhé nám ponúka naša obrazotvornosť ako čosi nové, originálne, i keď postavené na predchádzajúcej skúsenosti. Popri konkrétnych predstavách jestvujú aj abstraktné predstavy. Tieto sú blízke pojmom. Veľmi názorné, ostré predstavy, úplnosťou blížiace sa vnemom, nazývame eidetické obrazy. Podmienkové sú vzácne sa vyskytujúcou vlohou. Vlastnia ju jedinci s tzv. fotografickou pamäťou. Predstavy spájajú človeka s jeho minulosťou, ale aj s budúcnosťou. Pomáhajú mu vytvárať  projekty a plány. Mnoho činností ktoré človek chce vykonať, nemusí skutočne realizovať, môže si ich len predstaviť a v predstave aj vyskúšať. Takto sa predstavy stávajú aj nástrojom myslenia. Predstavy cieľa alebo zmyslu činnosti sa môžu podieľať na motivácií ľudského správania. Mnoho predstáv si utvárame v rámci tzv. denného snenia. Označujeme ním stav, v ktorom sa nechávame unášať našimi predstavami, robíme si v nich rozmanité plány. Takto si prípadne kompenzujeme nejaký nedostatok v našom živote. Denné snenie je častým javom v období dospievania, ale objavuje sa aj počas celého života. Pri predstavách dochádza k reprodukcii vnímaného obrazu, ktorý kedysi vstúpil do mysle ako vnem a bol zakódovaný v pamäti. Rekódovanie má však skôr charakter rekonštrukcie. Tá sa špecificky uplatňuje vo fantázii. Fantazijné predstavy sú také pamäťové javy, ktoré skúsenostný materiál spracúvajú alebo rekonštruujú takým spôsobom, ktorý nevyplýva zo skúsenosti. Sú teda nové, objavené.