Odraz svetla
Ľudské oko je dômyselná optická sústava. Umožňuje nám pozorovať a poznávať okolitý svet. Optickú sústavu oka tvoria optické prostredia: rohovka, očný mok, spojná šošovka a sklovec. Táto optická sústava utvára na svietnici oka skutočné, prvrátené a zmenšené obrazy pozoravaných predmetov.
Bunky sietnice sú citlivé na svetlo. Premieňajú podráždenie vytvorené svetlom na nervové vzruchy. Tieto sa zrakovými nervami prenášajú do zrakového analyzátora v mozgu. Tam vznikajú obrazy.
Očná šošovka je dvojpuklá spojka. Jej vzdialenosť od sietnice je stála. Aby vznikali na sietnici oka ostré obrazy predmetov, ktoré sú od oko v rôznych vzdialenostiach, musí sa meniť ohnisková vzdialenosť očnej šošovky.Napínaním a uvoľnovaním ciliárneho svalu sa mení zakrivenie očnej šošovky, čím sa mení jej ohnisková vzdialenosť. Toto prispôsobovanie sa oka vzdialenosti predmetov sa nazýva akomodácia oka.
Zdravé ľudské oko má schopnosť utvárať na sietnici ostré obrazy vzdialených aj blízkych predmetov. Pri pozorovaní blízkych predmetov sa očná šošovka viac zakrivuje, čím sa zmenšuje jej ohnisková vzdialenosť. Bod, ktorý sa zobrazí na sietnici pri najväčšom zakrivení šošovky ostro, nazýva sa blízky bod oka. Pri pozorovaní veľmi vzdialených predmetov sa zakryvenie šošovky nemení. Bod, ktorý sa zobrazí na sietnici ostro, nazýva sa ďaleký bod oka. Zdravé oko má ďaleký bod vo veľkej vzdialenosti.
Oko sa najviac namáha pri pozorovaní predmetov v okolí blízkeho bodu, vtedy sa rýchlo unaví. Najvhodnejšia vzdialenosť na pozorovanie drobných predmetov, na čítanie a písanie je okolo 30 cm od oka. Nazývame ju konvenčná zraková vzdialenosť.