Ľadovce
Ľad pokrýva jednu desatinu povrchu našej Zeme. Všade tam, kde je studené podnebie a pocelý rok mrzne, sa hromadí ľad a sneh. Vždy nová snehová vrstva stláča vrstvy pod sebou a tie sa postupne menia na ľad. Takto vznikajú ľadovce. Nachádzajú sa na pevnine pri póloch, za polárnymi kružnicami a v pohoriach. Ľadovce možno rozdeliť na pevninové a horské.
Pevninové ľadovce sú v Grónsku a Antarktíde. Na niektorých miestach majú hrúbku až 3 km. Ľad sa v nich hromadí už niekoľko tisíc rokov. Pevninové ľadovce sa pohybujú - kĺžu. Spôsobujú to nové vrstvy ľadovca, ktoré vytláčajú do bokov staršie spodné vrstvy. Tie pritom berú so sebou kamene a balvany.
Horské ľadovce sa tvoria v pohoriach, kde v priebehu roka nevystúpia teploty nad bod mrazu, čiže nad snežnou čiarou. Je to hranica, nad ktorou sa sneh neroztopí. Snežná čiara na rovníku je vo výške 4 500 m n.m.
V nižších nadmorských výškach sa ľad topí. Po roztopenom ľadovci ostanú v krajine morény a v priehlbinách jezerá. Takéto jazerá nazývame plesá. Ľadovcom vyhĺbená dolina má v priereze tvar písmena U.
V súčasnosti sa podnebie Zeme otepľuje, preto sa ľadovce zmenčujú, topia. Keby sa úplne roztopili, hladina oceánov by stúpla a zatopila nízko položené pobrežia pevnín.