Tučniaky sú spoločenské vtáky žijúce v obrovských kolóniách. Azda najznámejším je tučniak kráľovský, ktorý obýva tretí najmenší svetadiel na svete - Antarktídu. Tam žije väčšina druhov tučniakov. Majú nepremokavé perie, ktoré ich chráni pred vlhkom a hrubú vrstvu podkožného tuku zabezpečujúcu teplo aj pri najnižších teplotách. Dnes poznáme asi 17 druhov tučniakov. Najmenším je tučniak modrý s veľkosťou do 40 cm, najväčším zas tučniak cisársky, ktorý dorastá do až do výšky 1,15m.Všetky tučniaky vyzerajú dosť podobne - na chrbte sú čierne až sivé, na bruchu biele.

Potrava
Hlavnou zložkou potravy tučniakov cisárskych, kráľovských alebo iných veľkých druhov tvoria kalmary a ryby. Menšie druhy (tučniak čiapočkatý, okuliarnatý,...) lovia menšiu korisť, ako napríklad krevety alebo malé ryby.

Pohyb
Tučniaky sú spomedzi všetkých vtákov najlepšie prispôsobené na pohyb v mori. Dokážu sa vynikajúco potápať (najväčší zaznamenaný ponor bol do hĺbky 250m) a vedia výborne plávať. Pod vodou sa poháňajú krídlami, kormidlujú chvostom a nohami, na ktorých majú plávacie blany. Obvykle plávajú rýchlosťou 5 až 10km/h. Pri pohybe na súši nie sú až také šikovné. Kymácajú sa zo strany na stranu a ich chôdza pôsobí ťarbavo. Preto si vymysleli jednoduchší spôsob pohybu. Rozbehnú sa, hodia sa na brucho a kĺžu sa po ľade. Pomáhajú si krídlami, ktorými sa odrážajú a určujú smer.

Mláďatá
Tučniaky žijú niekoľko rokov s tým istým partnerom. Samica znáša vajcia začiatkom zimy. Zatiaľ čo tučniaky cisárske a kráľovské mávajú iba jedno vajce, menšie druhy, ako tučniak modrý alebo galapágsky, znášajú až dve vajcia. Samica, prípadne samec na nich sedí asi 32 - 64 dní (záleží od druhu tučniaka). Vyliahnuté mláďa sa zohrieva pod kožným záhybom nad nohami otca.