Periférne videnie je vlastnosť nášho zraku. A je to naša schopnosť vnímať predmety na periférii nášho zorného pola , nie ich vidieť. Čiže ide o schopnosť mozgu vyhodnocovať podnety na okraji očnej sietnice. To nie je dané automaticky, ale mozgom, resp. jeho tréningom. Dvaja ľudia s identickým zorným polom môžu rozlične môžu rozlične vnímať predmety na jeho okraji. Niekto proste vníma len to čo je presne pred ním, a nevníma predmety ktoré sú na okraji.
Periférne videnie je dôležitá schopnosť pri kolektívnych športoch, ako sú futbal, hokej alebo basketbal. Hráč pomocou tejto vlastnosti vidí, kde sa jeho protihráč nachádza bez toho aby naňho upresnil zrak (aby medzitým odvrátil zrak z lopty). Rovnako dôležitý je aj u motorkárov, lebo im umožňuje zaregistrovať iné vozidlo, ktoré je ešte za ním. Jednoducho si svoje periférne videnie môžme vyskúšať tak, že rozpažíme ruky do strán a pri pohľade dopredu budeme sledovať pohyby našich prstov.
Niektorý ľudia môžu mať periférne videnie aj viac ako 180°.
Závisí to totiž aj na tvare lebky , posadenie očí v očných jamkách, na množstve tuku na tvári , ale aj na vnútorných vlastnostiach očí.
Štatistiky hovoria, že muži majú lepšie rozvinuté periférne videnie (teda vytrénovať mozog pre túto činnosť) čiže schopnosť vnímať objekty na periférii. Aj farby človek dokáže rozoznať len do určitého uhla. To znamená že keď vedľa nás stojí pod určitým uhlom človek, už nevidíme akej farby má napríklad mikinu .