Hviezdy sú obrovské žiariace gule plynu, roztrúsené po celom vesmíre. Ich počet sa odhaduje okolo 200 miliárd miliárd. Dožívajú sa od pár miliónov až po desiatky miliárd rokov. Povrchová teplota najchladnejších hviezd klesá pod 3500°C, ale tie najhorúcejšie dosahujú teplotu nad 40 000°C. Od teploty hviezd závisí aj ich farba. Kým horúce sú jasne modrobiele, tie chladné žiara načerveno. Hviezdy žiaria, pretože v ich vnútri spúšťa obrovský tlak termojadrové reakcie, pri ktorých sa spájajú jadrá vodíka. Tým sa do okolia uvoľňuje obrovská energia v podobe žiary. Niekedy sa nám zdá, že hviezdy nežiaria jasne, ale blikajú. je to preto, lebo atmosféra Zeme nikdy nie je pokojná a svetlo hviezd sa vo chvejúcom vzduchu rozkmitáva. Svetlo z bližších planét je menej rušené, preto je stálejšie.

Zrod hviezd
V kozmickom priestore sa všade nachádzajú hmloviny - obrovské mraky prachu a plynu. 99% ich zloženia tvorí vodík a hélium s drobným množstvom iných plynov.  V najväčších mrakoch, ktoré voláme obrie molekulárne mraky, sa tvoria hviezdy. Teplota v nich klesá až na -269°C. Aj keď sú riedke a chladné, obsahujú všetko potrebné, aby v nich vznikla hviezda. Tie sa rodia tak, že sa vlastnou gravitáciou spoja dokopy zhustenia plynu. V ich stredoch sa zvýši tlak natoľko, že ich teplota vystúpi až na 10 miliónov°C a spustia sa jadrové reakcie.

Biele trpaslíky a červené obry
Život hviezdy závisí predovšetkým od jej pôvodnej váhy. Hviezdy, ktorých hmotnosť je maximálne 1,4 - násobkom hmotnosti nášho Slnka, sa ku koncu svojej existencie niekoľkonásobne zväčšia a premenia sa na "červené obry". Po miliardách rokov odvrhnú svoj vonkajší obal. Tým sa zmrští ich jadro a žiaria omnoho slabšie. Vtedy sa im hovorí "biele trpaslíky". Väčšie hviezdy sa rozpínajú do veľkosti červených nadobrov. Nakoniec zaniknú obrovským výbuchom nazývaným "supernova". V krátkom čase zažiaria intenzitou miliónov Sĺnk dohromady. Zostane po nich zvyšok jadra, ktorý sa neskôr premení na neutrónovú hviezdu alebo čiernu dieru.