Hviezda
- Plynné (plazmové teleso)
- Plazma je zmes elektricky voľných nabitých častíc - iónov a neutrálnych častíc.
- Má guľovitý tvar, vlastná gravitácia drží hviezdu pokope
- Má vlastný zdroj žiarenia
- Hviezdy na nočnej oblohe vytvárajú súhvezdia
- Sú to zdanlivo nehybné telesá, ktoré v sa skutočnosti pohybujú vo vesmíre veľkou rýchlosťou
- Najbližšou hviezdou k planéte Zem je Slnko a je súčasne aj najjasnejšou hviezdou viditeľnou zo Zeme
- Druhou najbližšou hviezdou k našej planéte je Proxima Centauri – vzdialená 4,3 svetelných rokov
- Svetelný rok je vzdialenosť, ktorú prejde svetlo za jeden rok
Chemické zloženie hviezd
- Hviezdy sú zložené z prvkov, ktoré môžeme nájsť aj na Zemi
- Najviac rozšírený prvok na všetkých hviezdach je vodík H
- Druhý najrozšírenejší je prvok hélium
- Chemické zloženie hviezd sa mení v dôsledku termonukleárnych reakcií
Vnútorná stavba hviezdy
- Hviezdy sú zložené z jednotlivých vrstiev
Vrstvy (z vnútra smerom von):
Jadro – najhustejšia a zároveň najhorúcejšia časť hviezdy. Jadrá hviezd sú zdrojmi energie.
Vrstva žiarivej rovnováhy – hrubá vrstva plazmy obklopujúca jadro.
Konvektívna zóna – chladnejšia vrstva hviezdy. Energia sa v nej prenáša prúdením. Granuly – týmto pojmom označujeme vrcholky zostupných a vzostupných prúdov, ktoré môžeme vidieť na povrchu hviezdy.
Fotosféra – najchladnejšia časť hviezdy. Je to viditeľný povrch hviezdy.
Chromosféra – spodná časť atmosféry hviezdy. Teplota v tejto časti začína stúpať.
Koróna – vonkajšia atmosféra hviezdy. Je najvrchnejšia a najmenej hustá. Postupne sa rozplýva do medzihviezdneho priestoru.
Vznik hviezd
- Vznikajú zo studených mračien medzihviezdnej hmoty, ktoré sa nachádzajú hlavne v ramenách špirálovitých galaxií.
- Chladné mračno sa vplyvom vonkajšieho faktoru, napríklad výbuchu supernovy, začne zmršťovať.
- Pri zmršťovaní stúpa teplota a rýchlosť rotácie.
- Emisná hmlovina vzniká keď je mračno zahriate tak veľmi, že začne žiariť.
- V mračne postupne vznikajú hustejšia oblasti, ktoré sú zárodkom novej hviezdy. Zárodky novej hviezdy naďalej kolabujú, pokým ich voľnému gravitačnému rúteniu začne brániť vnútorný tlak. Takto vzniknú protohviezdy.
- Protohviezdy sú nestabilné objekty, ktoré sa aj naďalej zmršťujú. Postupne rastie teplota a tlak, až natoľko , že sa odštartujú termonukleárne reakcie.
- Napokon sa hlavnej postupnosti.
- Hviezdy vznikajú aj v súčasnej dobe, vek najstarších hviezd sa pohybuje okolo niekoľko miliárd rokov.