Samo Chalupka sa narodil 27.februára 1812 v Hornej Lehote. Zomrel 10. mája 1883 v Hornej Lehote.
Pochádzal zo starej literátskej rodiny. Bol mladším bratom Jána Chalupku. Študoval na lýceu v Kežmarku, Rožňave a v Bratislave. Tu sa stal v roku 1829 jedným zo zakladateľov Spoločnosti česko-slovanskej. V rokoch 1831-1832 sa stal jej predsedom.
Ako dobrovoľník sa zúčastnil poľského povstania proti cárskemu samoderžaviu v roku 1830. Vrátil sa z tade zranený. Po návrate do Bratislavy sa znova venoval literárnej činnosti. Pôsobil tiež ako vychovávateľ v Liptove.
Samo Chalupka pôsobil ako evanjelický farár v Chyžnom. Od roku 1836 bol farárom v Jelšavskej Teplici. Po smrti svojho otca v roku 1940 prevzal faru v Hornej Lehote. Tu pôsobil až do svojej smrti.
Bol členom spolkov Vzájomnosť (1837) a Tatrín (1844).
Stál pri vzniku Matice slovenskej. Bol spoluautorom Memoranda slovenského národa.
Študoval slovanské dejiny a ľudovú epiku. Zbieral slovenské ľudové povesti a piesne.
Diela Sama Chalkupku:
Branko
Mor ho!
Likavský väzeň
Sen
Zrada
Kozák
Odboj Kupov
Turčín Poničan
Boj pri Jelšave
Kráľoholská
Junák
Na jeho náhrobku je napísané dvojveršie z básne Branko : "Pravde žil som, krivdu bil som- verne národ môj ľúbil som."