Rastlinné pletivá
Rastlinné pletivá tvorí súbor buniek, ktorá majú rovnaký tvar a funkciu. Histológia je veda, ktorá sa zaoberá štúdiom rastlinných pletív.
Súbory pletív tvoria morfologicky a funkčne zosúladené orgány a súbory orgánov vytvárajú organizmus.
Triedenie pletív (klasifikácia):
Podľa pôvodu delíme pletivá:
· Pravé - vznikajú pri opakovanom delení materských buniek. Takto vzniknuté nové bunky – dcérske, zostávajú zrastené a ich bunkové steny sú spojené medzibunkovou hmotou. Pravé pletivá sú typické pre vyššie rastliny.
· Nepravé – typické pre nižšie rastliny. Vznikajú druhotným zrastením pôvodne oddelených buniek – samostatných (napr. lišajníky)
· Zmiešané – vznikajú druhotným zoskupením pravých pletív.
Podľa schopnosti deliť sa:
· Delivé pletivá – meristematické a tie podľa spôsobu vzniku nových buniek delíme na:
Pôvodný meristém – sú lokalizované v rastových vrcholoch stonky a koreňa a v rastových zónach listov. Vznikajú z nich sústavy trvácich pletív.
Primárny meristém (prvotný) – vznikajú deleníma diferenciáciou pôvodného meristému. Je tvorený mnohostrannými bunkami alebo bunkami v tvare hranolu, medzi ktorými sú aj malé medzibunkové priestory. Dcérske bunky postupne strácajú schopnosť deliť sa a vznikajú z nich trváce pletivá.
Zvyškový meristém – latentné meristémy – bunky sa začínajú deliť až pri určitých pomienkach a zachovávajú si pri tom anatomické vlastnosti, ktoré je charakteristické pre delivé pletivo. Napríklad pericykel – nachádza sa v stonke a vyrastajú z neho vedľajšie korene. Perikambium – nachádza sa v koreni a vyrastajú z neho bočné korene.
Sekundárny meristém – druhotný meristém – tvoria ho diferencované bunky, ktoré druhotne nadobudli deliacu schopnosť- Napríklad kambium a felogén.
Kambium – vytvára sa v kruhu medzi lykovou a drevnou časťou cievneho zväzku. Oddeľuje bunky sekundárneho dreva a sekundárneho lyka.
Felogén – korkotvorné druhotné delivé pletivo. Oddeľuje bunky zelenej kôry od korkového pletiva.
· Trvácne pletivá – sú zložené z buniek, ktoré sa už nedelia. Bunky trvácnych pletív sú tvarovo aj funkčne špecializované.
Trvácne pletivá – delenie:
· Podľa tvaru buniek
– parenchmatické pletivá – tvoria tenkostenné bunky, a sú charakteristické rôzne veľkými medzibunkovými priestormi. Tvoria napríklad pokožku, asimilačné pletivá, vylučovacie zásobné pletivá.
- prozenchymatrické pletivá – tvoria ich tenkostenné bunky, neskôr sú z nich zhrubnuté pretiahnuté bunky poukladané nad sebou. Sú medzi nimi šikmé priehradky. Tvoria napríklad vodivé cievy alebo mechanické pletivá.
- vláknité pletivá - tvorené je dlhými a pretiahnutými bunkami, majú diferencované priečne priehradky. Vyskytuje sa v sekundárnom lyku a sekundárnom dreve.
- doštičkové pletivá – bunky sú v jednom smere výrazne skrátené. Napríklad v pokožke, v korku.
· Podľa zhrubnutia bunkovej steny
– kolenchým – tvoria ho živé pretiahnuté bunky (prozenchymatické), ktoré majú zhrubnutú bunkovú stenu len v rohoch susedných buniek pletiva – rohový kolenchým. Tvorí napríklad stopky, stonky rastlín.
Doskovitý kolenchým – zhrubnuté bunkové steny sú rovnobežné s povrchom orgánu.
- sklerenchým – charakteristický rovnomerne zhrubnutými stenami. Bunkové steny sú prestúpené kanalíkmi, ktoré nazývame plazmodezmy – umožňujú spojenie susedných buniek.
Kolenchýma sklerenchým sú mechanické pletivá.
· Podľa lokácie v rastlinnom organizme (uloženie)
– sústavy krycích pletív – pokožkové pletivá. Chránia rastlinné telo pred negatívnym pôsobením prostredia, pred mechanickým poškodením a podobne.
- Sústavy vodivých pletív - zabezpečujú transport vodných roztokov a živín do rôznych častí rastlinného organizmu.
- Sústavy základných pletív – pri väčšine rastlín ich tvoria parenchymatické bunky. Vyznačujú sa elastickými bunkovými stenami a málokedy drevenatejú. Plnia priestor medzi krycími a vodivými pletivami. Ptria sem mechanické pletivá, asimilačné pletivá, zásobné pletivá, exkrečné pletivá.