Štátny aparát
Faraón si podľa potreby vytváral rozličné úrady, do ktorých dosadzoval príslušníkov rodiny alebo verných a blízkych ľudí. Nomy a jednotlivé dediny riadili rodoví náčelníci. Dôležité postavenie v štátnej správe mali pisári, pretože často len oni a kňazi jednotlivých chrámov ovládali dôležité egyptské písmo - hieroglyfy. V Egypte sa písalo na papyrusové zvitky. Dlhé steblá papyrusu, ktorý rástol v močiaroch, sa narezali na prúžky, a tie sa kládli na seba. Vytvorili úzky a dlhý pás, ktorý sa natrel bielou farbou. Na tieto pásy sa písalo štetcom čiernou alebo červenou farbou v stĺpcoch širokých asi 50 cm. Egyptské dejiny sa delia podľa vládnucich rodov - dynastií (31) a na štyri obdobia.

Politické dejiny

Stará ríša (2635 - 2135 pred n. l. )
Prvé dynastie stabilizovali svoju moc a mnohí panovníci podnikalo výboje do susedných oblastí, ich cieľom bolo získanie Núbie (zlato, striebro) a medi zo Sinajského polostrova, rovnako aj vojnových zajatcov, ktorí slúžili ako otroci. Faraóni Starej ríše si začali stavať mohutné hrobky v tvare ihlanov - pyramídy. Najstaršou pyramídou si nechal postaviť faraón Džoser - stupiňovitá pyramída pri Sakkáre. Najväčšie pyramídy si však nechali postaviť panovníci 4. dynastie - Chufu, achef, Menkaure v Gíze neďaleko Káhiry.

Stredná ríša (2061 - 1785 pred n. l. )

Nákladná výstavba pyramíd, na ktorej pracovali tisíce roľníkov, vyčerpala krajinu natoľko, že prepukli nepokoje a vzbury. Centrálna vláda panovníka bola oslabená, panovníci sa rýchlo striedali, krajinu ohrozovali kočovné kmene. V meste Véset sa dostala k moci dynastia, ktorá postupne znovu zjednotila celý Egypt. Obnovili sa obchodné styky so sýrsko-palestínskymi mestami, odkiaľ sa dovážalo cédrové drevo, potrebné na stavbu chrámov. Z východu začali do Egypta prenikať kočovné kmene - Hyksósovia. Oslabili moc faraónov natoľko, že krajina sa rozpadla na niekoľko častí. Tébski panovníci ich až po 100 rokoch vyhnali z krajiny a Egypt opäť zapojili.


Nová ríša (1552 - 1070 pred n. l. )

Krajina bola zjednotená a noví vládcovia rýchlo upevnili svoju moc. Po stabilizácii vnútornej situácie sa opäť začali výboje do susedných oblastí. Za vlády faraóna. Thutmosa III. Egypt dosiahol svoj najväčší rozsah. Tento dobyvateľ ovládol aj Palestínu. Hlavným mestom Egypta v tomto období bol Véset, kde bol aj najväčší chrám boha Amona (boh vzduchu a plodnosti), ktorého kult sa v tomto období stal štátnym náboženstvom. Amonovi kňazi mali obrovskú moc, kontrolovali územia, vyberali dane, riadili vnútornu a zahraničnú politiku. Ich moc sa pokúcil zlomiť faraón Amenhotep IV. Založil nové mesto Achetaton, kam sa presťahoval so svojou rodinou a celým panovníckym dvorom. Zmenil si meno na Achnaton. Namiesto boha Amona začal presadzovať kult boha Atona - Slnečného kotúča. Jeho menželkou bola Nefertiti, pokladaná za jednu z najkrajších žien staroveku. Amonovi kňazi sa však nezmierili s obmedzením svojej moci s po Achnatonovej smrti sa politická situácia vrátila opäť do starých koľají. Nový faraón Tutanchamon sa musel znovu presídliť do Vésetu a zmeniť si meno na Tutanchamon.