Dramatici, dráma, divadlo

Na úvod

Tento katalóg prístupnou formou oboznamuje so sujetmi 100 slovenských divadelných hier od 36 autorov a pridáva aj ďalšie základné informácie o nich, o vývine drámy a divadla na Slovensku. Katalóg sa zameriava výlučne na činohernú drámu, nie sú v ňom hry pre deti, libretá hudobného divadla ani dramatizácie rozaických diel. Aj tak sa musel obmedziť len na užší výber, pretože slovenských hier je oveľa viac. Zvolili sme princíp vejára, to znamená, že z najstaršej drámy sme zaradili len niektoré diela na ukážku, kvôli vedomiu kontinuity, novšia dráma je ti zastúpená v širšom meradle. Tento princíp je zvolený preto, že autori staršej drámy sú už známi, ich hry vyšli knižne, píše sa o nich v prehľadoch, učebniciach aj propagačných brožúrach. Novšia aj najnovšia dráma, ktorá ešte neprešla previerkou času a z ktorej sa niečo môže ukázať ako pominuteľné a niečo menej umelecky zrelé, sa však ešte nedostala do širšieho povedomia, mnohé, aj lepšie texty, existujú len v málopočetných rozmnoženinách. Preto jej venujeme viac miesta. Nájdu sa v staršej i novšej slovenskej dráme rôzne témy a rôzne prístupy. Niekomu vyhovujú viac národne zamerané hry, inému nábožensky, sú tu veselohry i tragédie, komorné hry aj veľké plátna, aktuálne i historické hry, texty konformné aj texty opozičné

a nekonformné. Tento katalóg nesleduje jednu z línií, zahŕňa čo najširší výber. Zaradené sú tu však len také hry, ktoré sa uviedli alebo uvádzajú na našich javiskách a ktoré tak spoluvytvárali alebo spoluvytvárajú  celkovú podobu nášho divadla. Niektorí autori svoje hry prepisovali, vylepšovali, menili ich závery. Preto sme sa občas v knižniciach stretli s viacerými verziami jednej hry. Nebolo možné ich tu všetky popisovať, a preto sme spravidla vybrali tie, ktoré sú prípadnému záujemcovi najdostupnejšie. Katalóg je zoradený podľa roka narodenia autorov. Pozornému oku čitateľa iste neujde, že sa tak vynára určitý vývin, ktorý odráža premeny našej spoločnosti a s ňou umenia a drámy. Tieto premeny sú zjavné nielen v celom oblúku vyše 150 rokov, ale aj v krátkom časovom období povedzme posledných desaťročí, keď postupne doznievali ozveny normatívnej estetiky a nezadržateľne, paralelne s tým sa stále nástojčivejšie ozývali kritické hlasy nespokojnosti a túžby po premenách. Nechceme tým povedať, že tento katalóg treba čítať sústavne a za radom. Môže sa ňom listovať, hľadať striedavo povedzme inšpiráciu pri výbere pre divadelný krúžok, môže slúžiť na občerstvenie pamäti pri lovení v spomienkach na nejakú hru, môže byť prvou zbežnou informáciou o diele určitého autora, môže poskytnúť základné údaje pre zahraničného záujemcu a prekladateľa. Jedným však nemôže byť: nemôže byť náhradou za prečítanie si vlastného textu. Čitateľov od dramatickej literatúry nemá odvádzať, ale k nej privádzať.

Dramatici, dráma, divadlo

Osobnosti 19. a začiatku 20. storočia

Umenie vždy vzniká vo vzájomných súvislostiach, v historickej kontinuite, alebo v jej lámaní a prekračovaní, v medzinárodnej väzbe na smery a štýly a často aj v náhodách a neočakávaných zjavoch. Slovenská dráma začínala svoju novodobú kontinuitu začiatkom 19. storočia, keď sa sformoval a postupne realizoval národnobuditeľský program. Z mnohonárodnej kultúry strednej Európy spájanej univerzalizmom latinčiny sa emancipovali v minulých storočiach samostatné etniká, medzi nimi aj Slováci. Vzniklo vedomé úsilie o zachytenie národného špecifiká ľudu žijúceho medzi Tatrami a Dunajom, o pozdvihnutie jeho kultúrnej úrovne a zlepšenie sociálnych podmienok. Tieto demokratizačné úsilia našli odraz vo všetkých oblastiach umenia, aj v dráme. Naším prvým veľkým dramatikom sa stal Ján Chalupka (1791-1871). Námety svojich hier čerpal prevažne zo slovenského malomesta, v ktorom sa najtypickejšie premietali vtedajšie rozpory. Na jednej strane to bola sila ľudu, jeho etická čistota, kultúrna jednota prameniaca kdesi hlboko v dejinách, na druhej strane sa rodili malomeštiaci, sledujúci vlastné karieristické ciele a zabúdajúci na svoj pôvod. Dobré im bolo všetko cudzie, kopírovali a vychvaľovali všetko to, čo reprezentovalo ústrednú moc, jej represívne orgány a jej nadutý šovinizmus. Ján Chalupka si vymyslel mestečko Kocúrkovo, kde žili zadubení meštiaci, komickí svojou duševnou úbohosťou, neschopnosťou zatajiť nedostatok vzdelania a hrubé spôsoby. Kocúrkovo nelokalizuje presne, ale hovorí o ňom, že môže byť kdekoľvek. Symbolizuje vtedajšie mestečká, kde sa šírila rovnaká choroba z odnárodňovania. Chalupkove satiry, aj keď boli určené svojej dobe, spoluobčanom, nemajú