JOZEF GREGOR TAJOVSKÝ (1874-1940)
Spisovateľ, bankový úradník. Zapojil sa do politických úsilí pri likvidácii Rakúsko-Uhorska a vzniku Česko-Slovenska. V literatúre rozvíjal prozaickú i dramatickú tvorbu. V novelách, črtách a postrehoch vykreslil portréty z ľudového dedinského aj panského prostredia. Jeho sústredenie na reálne deje, na dôkladnú psychologickú a sociálnu charakteristiku znamenalo príklon k realistickej línii v literatúre. Z dedinského prostredia sú hry Ženský zákon (1900), Nový život (1901), Statky-zmätky (1909), ako aj jednoaktovky Matka (1906), Tma (1907), Hriech (1911) a V službe (1911). V hrách kritizuje mamonárstvo, hašterivosť, závisť, alkoholizmus a ľahtikárstvo, ktoré sú príčinou mravného aj ekonomického úpadku na dedine. Po vzniku Česko-Slovenska písal ďalšie hry: z histórie povstania rokov 1848/1849 Smrť Ďurka Langsfelda (1923), z čias 1. svetovej vojny Blúznivci (1934) a Hrdina (1938), ako aj súčasné témy, napr. komédiu Jej prvý román (1930). Jeho hry patria podnes spomedzi staršej dramatickej literatúry medzi najhranejšie.
Jozef Gregor Tajovský: Ženský zákon
Veselohra v štyroch dejstvách, 1900
Osoby: 3 m, 4 ž, komparz (mládenci, dievčatá, deti, muzikanti)
Scéna: izba u Javorov, izba u Maleckých
Odohráva sa na dedine v jesennom a zimnom období koncom 19. storočia.
Konflikt sa rozvíja okolo dvojice zaľúbencov Miška a Aničky. Predtým, ako musí Miško narukovať, sľúbia si, že sa po jeho návrate zoberú. Medzi ich rodičmi však vznikne spor o tom, kde bude mladý pár po svadbe bývať – či u Aničkinej matky, vdovy Zuzy Javorovej, alebo u Miškových rodičov, Maleckých. Tam aj tam sú totiž potrebné ich pracovné sily. Po Miškovom odchode sa nedorozumenia ešte zväčšujú, hlavne, keď Dora Kalinová začne za úplatok pre Miška dohadzovať inú, bohatšiu nevestu. Hádkam nevie zabrániť ani triezvo uvažujúci Miškov otec Jano Malecký. Nedôveru sa podarí listami zasiať dokonca aj v Miškovi, takže keď sa vráti z vojenčiny domov, na chvíľu podľahne intrigám a odvrhne Aničku. Až náhla choroba Miškovej matky Mary Maleckej je začiatkom postupnej premeny, keď sa začnú schladzovať rozhorúčené hlavy rozvadených žien a zobudí sa v nich svedomie. Dora sa po spovedi rozhodne pomôcť zaľúbencom a vracia peniaze, čo dostala za svoje nekalé poslanie. Miško sa presvedčí, že ho oklamali. Dedina sa chystá na svadbu. Gregor-Tajovský v tejto hre dobre vystihol autentické prostredie. Postavy hry sú napísané presvedčivo a plasticky. Napriek tomu, že autor bol k nim kritický aj ironický, že zobrazené mravy zosmiešnil a pechorenie za majetkom odsúdil, predsa máme celkový dojem hlbokého porozumenia pre dedinský svet. Tajovský verí vo vnútornú silu prostého človeka založenú na pevných etických princípoch.
Jozef Gregor Tajovský: Statky-zmätky
Hra v štyroch dejstvách, 1909
Osoby: 6 m, 6 ž, deti s Betlehemom
Scéna: dedinské izby u Ľavkovcov, Palčíkovcov a Kamenských
Odohráva sa na dedine v priebehu jedného roku začiatkom 20. storočia.
Bohatí a bezdetní gazdovia Palčíkovci si chcú ako lacnú pracovnú silu nasťahovať do domu mladý pár s tým, že po ich smrti mu všetko zanechajú. Ich voľba padne na ľahtikárskeho Ďurka Ľavka a skromnú Zuzku Kamenskú. Vidina majetkov zaslepí azda všetkým oči, takže sa onedlho koná svadba z rozumu. Lenže Ďurko sa nezaprie ani potom ako záletník, túžiaci po bezprácnom živote a v dome Palčíkovcov nastanú zlé časy plné hádok. Napokon Zuzka odchádza späť k rodičom, aby uvoľnila miesto druhej žene – Bete. Príchodom tejto sa však hádky ešte zostrujú, pretože Beta nalieha na Ďurka, aby od starých postupne vymáhal ich majetok. Pri ostrej výmene názorov končiacej streľbou, Palčík Ďurka a Betu z domu vyženie. Zuzke sa medzitým narodil syn a všetci si uvedomujú, že práve jej, skromnej a pracovitej najviac ukrivdili. Prišlo na slová jej otca a ďalších príbuzných, ktorí hneď od počiatku s nevôľou prijímali špekulácie Palčíkovcov i Ľavkovcov. Ďurko, ktorý si uznal svoju vinu, volá Zuzku naspäť k sebe, odvoláva sa pritom na ich spoločného syna. Zuzka mu síce odpúšťa, ale odmieta sa už k nemu vrátiť. Hra plná dramatického napätia odsudzuje nezdravú túžbu po majetkoch, ktorá narúša vzťahy medzi ľuďmi. Odsudzuje sa aj vierolomnosť a nemravnosť, ktorá z mamonárstva vyrastá. Tajovský sa touto hrou kriticky postavil proti etickému úpadku vtedajšej dediny, pričom vytvoril dramaticky účinný obraz, ktorého aktuálnosť pociťujeme aj dnes.