ŠTEFAN KRÁLIK (1909-1983)
Dramatik, lekár. V počiatkoch ho treba prirátať k oneskoreným nasledovníkom kritického realizmu, pričom do vtedajších hier vnášal aj niektoré symboly: Mozoľovci (1944), Trasovisko (1944). Zároveň písal hry ovplyvnené symbolistickou drámou: Veľrieka (1943), Hra o slobode (1948). Najlepšie preukázal svoj talent vtedy, keď mohol bezprostredne čerpať zo svojich skúseností lekára – Posledná prekážka (1946) a Hra bez lásky (1946), pričom prejavil intelektuálny skepticizmus a iróniu. V päťdesiatych rokoch podľahol zjednodušeným predstavám o socialistickom realizme: Buky podpolianske (1949), Horúci deň (1951), Svätá Barbora (1953). Po dlhšej prestávke sa vrátil k tvorbe až na konci života, ale nedosiahol už takú úroveň kompozičnej schopnosti a myšlienkovej závažnosti ako predtým: Vojenský kabát Jura Jánošíka (1970), Margaret zo zámku (1974), Krásna neznáma (1976) a i.
Štefan Králik: Trasovisko
Dráma v troch dejstvách, 1944
Osoby: 2 m, 1 ž
Scéna: sedliacka izba
Odohráva sa v 30. rokoch v Ondrejovej chalupe od večera do rána.
Harmonické manželstvo Ondreja a Hany Javorníkovcov narúša len jedno: už veľa rokov nemôžu mať spolu dieťa, po ktorom obaja veľmi túžia. Ondrej stále ešte dúfa, ale Hana vie, že sa ich túžba nikdy nesplní. V mladosti ľúbila Ondrejovho brata Petra a z tej lásky vzišiel plod. Peter ju prehovoril, aby sa dieťaťa zbavila. Hana napokon súhlasila, ale Peter ju opustil. Ondrej o tomto tajomstve nevie. A predsa sa odrazu vynorí svetielko nádeje. Pri rozvodnenom potoku, ktorý tečie neďaleko ich domu, nájde Ondrej opustené bábätko. Šťastní Javorníkovci sa rozhodnú, že si ho vezmú za svoje. Vtom sa však po dlhom čase vracia domov Peter, aby získal svoju časť majetku. Vydiera Hanu. Tá postupne pochopí, že pri potoku nájdené dieťa je Petrovo a že jeho matka sa kvôli nemu utopila. Peter uteká pred spravodlivosťou a Hana sa konečne odhodlá so všetkým priznať Ondrejovi. Zdá, sa že v rodine Javorčíkovcov začína šťastnejší a zmysluplnejší život. Dráma Trasovisko koncentrovane – dej sa odohráva v priebehu jednej noci – vyjadruje osudovú silu zákonov prírody a medziľudských vzťahov, ktorých porušenie prináša ďalekosiahle následky. Iba veľká mravná sila, citlivý ľudský vzťah a skutočná láska dokážu tieto následky prekonať.
Štefan Králik: Posledná prekážka
Hra v štyroch dejstvách, 1946
Osoby: 2 m, 2 ž
Scéna: lekárska ordinácia
Odohráva sa v priebehu troch hodín v istom európskom veľkomeste 30. rokov.
Dr. Lorenc chce opustiť svoju manželku Kláru. Pred piatimi rokmi si ju ako dcéru významného profesora zobral za manželku, aby mohol v jeho nemocnici rozvíjať svoj vedecký výskum. Manželstvo z rozumu však už nemôže zniesť, a pretože sa mu podarilo úspešne ukončiť vlastné výskumy, rozhodne sa, spolu so svojou asistentkou Helenou, pre odchod do poľnej nemocnice. Ostáva mu už prekonať iba poslednú prekážku – vlastné manželstvo. Nastáva okamih, keď sa všetku pravdu dozvedá Klára. Odchod sa však začína komplikovať. Do nemocnice prijmú chorého Michala, dávneho priateľa dr. Lorenca, ktorý sa pred niekoľkými rokmi beznádejne zaľúbil do Heleny. Aj ona mu svoju lásku opätovala a ich vzťah teraz opäť vzplanie. Michal, aby sa zachránil, musí byť rýchlo operovaný Lorencovou novou metódou. Ten však o operácii tesne pred odchodom nechce ani počuť. Až keď Helena prisľúbi, že na Michala zabudne a pôjde, ako sľúbila predtým, s Lorencom, rozhodne sa tento pre operáciu. Michal, keď sa dozvedel o chystanom odchode Lorenca a Heleny, najprv tiež nechcel o operácii ani počuť. Až keď pochopil, že Helenino srdce patrilo a bude patriť len jemu, súhlasil. Postupne sa vyjasňujú vzťahy medzi Klárou a Helenou, svitá svetielko nádeje pre takmer rozpadnuté manželstvo. Operácia sa vydarí, Michal bude žiť. Dr. Lorenc pochopí, že prekážok na jeho odchode je priveľa. Ba pribudla mu ďalšia, o ktorej nevedel – on sám. Pri operácii totiž zistil, že jeho vedecké poznanie ešte nie je dokonalé, otvára sa mu ďalšie pole pre výskum. Preto svoju ordináciu, ale ani manželku neopustí. Štvorica postáv má v neustále z viacerých strán sa odhaľujúcich vzťahoch dobre vykreslené črty. Štefanovi Králikovi nešlo o banálny trojuholníkový príbeh, ale o vytvorenie psychologickej sondy, ktorou prenikne do človeka v čase životnej krízy, ukáže vnútorné pohnútky jeho konania a rozhodovania. Hoci postavy majú dosť životnej skepsy, ktorú získali v prežitých vzájomných sklamaniach, autor v závere načrtáva cestu prekonania partnerských kríz. Buď za pomoci čistého ľúbostného vzťahu (Michal a Helena), alebo vďaka vášnivému vzťahu k vlastnému povolaniu (dr. Lorenc a Klára).
Štefan Králik: Hra bez lásky
Tragikomédia v troch dejstvách, 1946
Osoby: 6 m, 1 ž
Scéna: priestranná drevená šopa
Odohráva sa v malej obci počas dvoch večerných hodín v roku 1940.
V šope pri kope sena nájde Trebulka svojho mŕtveho manžela Ondreja Trebulu. Začne sa vyšetrovanie. Na prvý pohľad sa zdá, že to bola samovražda. Preto farár, dôstojný pán Dolan, odmieta Trebulu pochovať. Opačného názoru je kaplán, dôstojný pán Nový, ktorý sa dovoláva ľudskosti a zmierlivosti. vyšetrovanie vedie provinčný komisár Fuks a žandársky strážmajster. Prizvaný lekár dr. Tomáš odmieta dogmatické a predpojaté výroky Dolana o Trebulovom hriechu a hľadá spojenca v Novom. Tento sa však zasa štíti lekárovho bezverectva. Dr. Tomáš s iróniou a sarkastickým nadhľadom uštedruje lekciu neschopnému vyšetrovateľovi Fuksovi. Ako lekár sa opiera len o fakty potvrdené pitvou, a tak postupne spochybní podozrenie na samovraždu a vyvráti aj neskoršiu verziu, že Trebulu otrávila jeho žena. Dokáže, že mŕtvy síce pomýšľal na samovraždu, a to pod vplyvom alkoholu, ale v rozhodujúcej chvíli dostal mozgovú porážku. Ani to však neobmäkčí Dolana: cirkevný pohreb nebude. Rozčarovaný dr. Tomáš odsudzuje ľudskú hlúposť a skostnatené myslenie. Hra bez lásky stavia do protikladu triezvy rozum, váhu reálnych faktov a argumentov proti dogme a schematizmu. Dr. Tomáš je pokušiteľ, ironik, čo sa nemôže zmieriť s tým, ako si niektoré vrstvy, v hre reprezentované vyšetrovateľom a cirkvou, uzurpovali právo na rozhodovanie o osude prostých ľudí. Právo, ktoré siaha až za smrť a ktoré sa udržiava len vďaka tomu, že iracionálne dostáva prednosť pred racionálnym, mysticizmus pred racionalizmom.