PETER KARVAŠ(nar. 1920)
Spisovateľ, teoretik umenia. Pôsobí v slovenskej literatúre už desaťročia. V prozaickej i dramatickej tvorbe sa najčastejšie vracia k témam z vojnového inferna spojeného s fašistickou rasovou neznášanlivosťou a zo Slovenského národného povstania. Z tejto hlavnej línie pochádzajú jeho hry: Meteor (1945 a 1958), Bašta (1948), Návrat do života (1946), Polnočná omša (1959), Antigona a tí druhí (1962), Veľká parochňa (1964), Dvadsiata noc (1966 a 1971), Nultá hodina (1972), Súkromná oslava (1972), Hmlisté ráno (1973). Jeho hry sú založené na vykonštruovanom modeli, ktorého premeny, vývin a pointa dokumentujú autorskú ideu. K týmto modelovým hrám patrí aj Jazva (1963), Experiment Damokles (1966), Absolútny zákaz (1969), Nebo-peklo (1974), Vlastenci z mesta Yo (1973 a 1988) a i. V päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch napísal Karvaš aj hry podliehajúce schematickému výkladu spoločenského vývinu. Okrem drámy a prózy sa jeho racionalizmus, triezve a prenikavé myslenie prejavilo v pregnantných štúdiách z teórie divadla, televízie, rozhlasu i filmu.
Peter Karvaš: Meteor
Hra v troch dejstvách, 1958
Osoby: 4 m, 1 ž
Scéna: interiér observatória
Odohráva sa na pustom ostrove uprostred oceánu.
V hviezdnom observatóriu pracuje Profesor so svojimi asistentmi Christophom a Johannom. Spolu s nimi je tu ešte Eva, dcéra Profesorovho mŕtveho brata a Adam, sluha. Profesor práve vyriešil úlohu vypočítať dráhu vesmírnych telies. Lenže zároveň zistil aj to, že o krátky čas veľký meteor dopadne presne na ich ostrov. Do tejto správy príde aj oznámenie Evy a Johanna, že sa chcú vziať. Z rádia sa zasa dozvedia, že Nemecko práve rozpútalo v Európe vojnu. Členovia výskumnej skupiny sú Nemci a ich názory sa pod vplyvom všetkých týchto skutočností začnú trieštiť. Christoph a Profesor odsudzujú militarizmus vlastného národa. Ale v Johannovi sa prebudí jeho prušiacka dušička a chce urýchlene odísť do vlasti, aby mohol bojovať. Ale či po nich príde loď, aby ich zachránila z ohrozeného ostrova, keď v Európe teraz majú iné starosti? Navyše, v rozhodujúcom okamžiku ktosi vybije batérie vysielačky, a tak sa pomoc nedá privolať. Eva vidí v Johannovi hrdinu, ako bol jej vlastný otec, ktorý zahynul v 1. svetovej vojne. Profesor jej však vyzradí, že otec nepadol v boji, ale guľkou od chrbta, z vlastných radov, dokonca možno Profesorovým výstrelom, keď vybehol zo zákopov bratať sa s Rusmi. Profesora celý život prenasledovalo svedomie a priviedlo ho k obetavej službe vede a ľudstvu a k terajšiemu odporu voči vojne. Na chvíľu všetkým svitne nádej, keď sa na obzore objaví loď. Je to však Nemecku nepriateľská loď, ktorá ich na palubu nezoberie. Všetkých čaká smrť po páde neúprosne sa približujúceho meteoru. Karvašova hra Meteor má dve verzie. Prvá z roku 1945 bola viac modelová, sústredila sa na filozofický problém hrdinstva. Prepracovaná verzia z roku 1958 zasadzuje príbeh do konkrétnej doby vypuknutia 2. svetovej vojny, rozširuje problematiku o historické aspekty. Nebezpečenstvo hroziace z vesmíru sa porovnáva s nebezpečenstvom vojny. Pre väčšinu postáv hry je prijateľnejšia smrť spôsobená neznámym telesom, pred ktorou môžu ešte obohatiť vedecké poznanie ľudstva, ako nezmyselná smrť kdesi na bojiskách. Abstraktná autorova konštrukcia sa takto stáva ľudsky primeranejšou. Idea humanizmu je silnejšia, ako strach pred bezprostredne hroziacou smrťou.
Peter Karvaš: Diplomati
Komédia v troch dejstvách, 1958
Osoby: 5 m, 2 ž
Scéna: pracovňa veľvyslanca
Odohráva sa v nemenovanej arabskej krajine.
Novo nastupujúci veľvyslanec Veľkej Británie do nemenovanej krajiny, Oliver Cox, prináša so sebou netradičné spôsoby. Svoju činnosť chce založiť na dôslednom dodržiavaní rovnoprávnosti medzi štátmi, na uznaní práv ľudu hostiteľskej krajiny, na nezasahovaní, proste na všeplatných humanistických zásadách. Darmo ho jeho skúsenejší podriadení upozorňujú, že to môže mať zlé dôsledky na britské postavenie v hostiteľskej krajine. Hneď v prvý deň sa nevyhne konfliktu. Domáci politik dr. Šamardal ben Kásim ibn Umar, inak absolvent Oxfordskej univerzity a vyznávač zásad európskej demokracie, svojimi plamennými prejavmi o slobode vyvoláva demonštrácie domáceho obyvateľstva proti Británii. Veľvyslanec Cox v ňom vidí spojenca v duchu svojich zásad a vezme ho pod svoju ochranu. To vyvolá nesúhlasnú reakciu nielen vo vládnúcich kruhoch krajiny, ale aj v ľude, pretože vznikol dojem, že Briti dr. Šamardala na veľvyslanectve internovali. Ani reprezentant tradičnej britskej diplomacie John Turnbull, ani ďalší pracovník veľvyslanectva Archibald Thorneycroft nedokážu v tomto momente účinne poradiť. Najlepšie sa zorientuje veľvyslancov tajomník Alec McIntyre, zvyknutý z pozície svojho miesta ovplyvňovať všetky rozhodnutia predstavených. McIntyre je lišiak, a tak nielen dokáže všetko zariadiť tak, aby veľvyslanec Cox z prekérnej situácie vyviazol dokonca s pochvalou z Londýna, ale upevní si aj svoju vlastnú pozíciu na veľvyslanectve a zdá sa, že sa mu podarí získať pre seba Coxovu krásnu dcéru Gloriu. Táto mladá žena je inak pozoruhodnou osôbkou, pretože jej moderné, a teda uvoľnené mravy jej umožňujú „prekádrovať“ všetkých otcových podriadených v posteli, navyše očariť dr. Šamardala a napokon sa rozhodnúť pre tajomníka amerického veľvyslanectva, čo súvisí iste s tým, že reprezentuje perspektívnejšiu krajinu, ako je Británia. Oliver Cox, poučený prvým neúspechom veľmi rýchlo zabúda na svoje pevné zásady a začína prijímať pravidlá vlády pevnej ruky a hrubého zasahovania do života hostiteľskej krajiny. Politická satira sa nemusí vzťahovať iba na prax Veľkej Británie, ale dá sa pochopiť ako všeobecne ponímaný obraz medzinárodných vzťahov, v ktorých často rozhoduje mienka veľmocí a väčších národov nad menšími a slabšími. Žiadne ilúzie o nejakej celosvetovej spravodlivosti. Najsmutnejšie je Karvašove konštatovanie, že v politike sa vlastne nerozhoduje v záujme nejakých vyšších ideálov, ale v záujme osobných potrieb a chúťok tých, ktorí politiku prakticky vykonávajú. Duchaplný humor ostrého Karvašovho pera je ironickým pohľadom do zákulisia procesov, ktoré, žiaľ, formujú medzinárodnú scénu.