Peter Karvaš: Experiment Damokles
Hra v štrnástich obrazoch, 1966
Osoby: 17 m, 4 ž
Scéna: zasadacia sieň, manzardka, hala, kaviareň, apartmán, byt, lesík
Odohráva sa dnes.
Do priemerného mesta s priemernými obyvateľmi príde Briks, reprezentant spoločnosti, ktorá ponúka nebývalý obchod. Poskytne obyvateľom počas desiatich rokov všetko, čo si zaželajú, ak budú ochotní stať sa objektom ich experimentu. Nie je presne jasné, o aký experiment ide, ani či ohrozuje ich životy. Ponuka, ktorú spočiatku všetci na čele so Starostom spontánne odmietnu, sa pre nich stáva stále viac príťažlivejšia. Ľudia sú veľmi slabí zoči-voči lákavej možnosti prchavého šťastia a blahobytu. Mešťania postupne podpisujú zmluvu a kto nechce, toho dajú vyvrheľovi Floriánovi zavraždiť. Lákaniu neodolajú ani Starostov syn Tomáš a jeho snúbenica Monika. Lenže jednou z Briksových podmienok je aj to, aby sa počas desaťročného obdobia v meste nenarodilo žiadne dieťa. A práve Monika túto podmienku zdanlivo poruší. Preto Briks uzná, že sa mu nepodarilo vnútiť celému mestu svoju zmluvu a odchádza. Lenže v Starostovi nachádza svojho pokračovateľa. Za pomoci policajta Terrebu si Starosta uzurpuje absolútnu vládu nad mestom. Modelová dráma sprvu akoby skúmala, ako sa zachovajú dnešní ľudia stojaci pred faustovskou voľbou. Postupne sa však mení na analýzu vzniku tyranie a moderného absolutizmu. Hra je skonštruovaná prísne racionálne. Psychologické vykreslenie postáv hrá vedľajšiu úlohu, pretože autorovi ide predovšetkým o filozoficko-analytickú úvahu o podobách moci, nadvlády nad ľuďmi.
Peter Karvaš: Absolútny zákaz
Hra v dvoch častiach, 1966
Osoby: 5 m, 2 ž
Scéna: mestský byt
Odohráva sa v súčasnosti.
Rodina žije svojimi starosťami. Matka s Otcom sa starajú o dcéru Annu, ktorá oslepla pri havárii autobusu. V domácnosti býva s nimi švagor Adam, bývalý advokát. Anna má dobrého priateľa maliara Andreja, ktorý ju občas chodí navštíviť. V dome, kde žijú, sa objaví vyhláška, že obyvatelia nesmú pozerať z okien. Adam sa nezmyselnému nariadeniu rýchlo prispôsobí, usilovne zdôvodňuje sám pre seba aj ostatných jeho zmysel. Nie všetci sa však takto ľahko podrobujú: Anna a Andrej príkaz odmietnu. Preto Gonda a Neoral, kontrolóri a
vykonávatelia represií, odvedú Annu, hoci je slepá, aj Andreja, ktorý potrebuje svetlo a dobrý výhľad pre svoju profesiu. Po určitom čase však prichádza nové nariadenie: obyvatelia môžu znova odkryť okná a pozerať sa von. Adam zmení názor a začne upozorňovať na chyby minulosti a aktívne presadzovať nové zmeny. Lenže keď obyvatelia domu opäť otvoria okná, zistia, že medzitým im pred nimi vyrástol múr. Anna s Andrejom sa síce po dlhšom čase stretajú, ale už nevedia byť šťastí ako kedysi. Zdá sa, že všetci zúčastnení medzitým akoby „oslepli“, stratili životnú silu. Prvky absurdnej drámy pri umeleckom modelovaní podôb a fungovania totalitného režimu, hlboké autorské poznanie a presvedčivé vyjadrenie robia z Karvašovho Absolútneho zákazu jednu z jeho najaktuálnejších a pritom významovo najtrvácnejších hier. Na pravdivosti odrazu skutočnosti nič nezmenšil ani odstup niekoľkých desaťročí od jej napísania. Psychologická sonda do duší obetí represií je v druhom pláne analýzou fungovania násilného odľudšteného režimu a jeho odrazu v konaniach ľudí. Korelácie s modernou európskou drámou absurdity a existencializmu sú evidentné. Príznačná je Karvašova formálna precíznosť, racionalizmus, ako aj jeho zameranie na problematiku politického mechanizmu, ktorý vládne nad osudmi bezbranných ľudí.
Peter Karvaš: Dvadsiata noc
Hra v troch dejstvách s prológom a epilógom, 1966, 1971
Osoby: 3 m, 3 ž, vojaci
Scéna: simultánna – miestnosti vilky, mlyn v čase vojny
Odohráva sa po dvadsiatich rokoch.
Je práve 20 rokov odvtedy, čo Šimon ako vojak zabil človeka. A nebol to neznámy vojak, ale jeho priateľ, s ktorým predtým súperil o priazeň svojej terajšej manželky Agneše. Zastrelil ho ako zajatca, pretože vojnové udalosti ich rozdelili do dvoch súperiacich táborov – Šimona na stranu fašistov. Preto mal zdrvujúce výčitky svedomia a chcel sa vykúpiť trestom, ktorý si sám na seba uvalil. Musel odvtedy počas dvadsiatich rokov v pote tváre s bezhraničnou vytrvalosťou a všetkými prostriedkami pomáhať ľuďom. Je lekárom, a tak túto úlohu splnil v pomoci rodičkám. V opustenom zaostalom kraji si získal zásluhy za výstavbu nemocnice, za nadľudské vypätie síl pri cestách do najzapadnutejších kútov za rodičkami. Tieto fakty sa dozvedáme postupne v prelínaní reálnych postupov s víziami a spomienkami. Skutočnosť voľne prechádza v sen a reminiscencie. Šimon si konfrontuje svoje vtedajšie i neskoršie stanoviská so spolubojovníkom aj spoluvinníkom Aurelom, aj so svojimi najbližšími – s matkou, manželkou Agnešou i s mladou Soňou, ku ktorej ho púta nežný vzťah. Soňa je totiž dcérou Šimonom zastreleného priateľa. Nevie o ničom a len postupne poznáva pravdu. V závere, keď sa už dozvie všetko, však zvíťazí jej láska a je ochotná zabudnúť na minulosť, ktorá sa jej vidí už skoro neskutočná – odpúšťa Šimonovi. Blúznenie plné duševného sebaspytovania a bolestných priznaní sa ale nekončí. V nemocnici, kde je Šimon primárom, umrie pacientka a on sa poponáhľa vziať všetku zodpovednosť na seba. Dá sa vôbec vina nejako odpykať? Nedá a trpko to poznáva hlavná postava Šimon. Ale dá sa odpustiť, zločin môže prekryť láska i čas. Život prináša paradoxy, všetko sa večne premieňa, tak ako v tejto filozofickej symbolickej hre.
Peter Karvaš: Nultá hodina
Hra v jednom dejstve – s prestávkou uprostred, 1972
Osoby: 6 m, 1 ž
Scéna: hala v jednoposchodovej vile
Odohráva sa tesne pred vypuknutím Slovenského národného povstania v roku 1944.
Všetkých sedem postáv sa nachádza v nebezpečnej situácii. Zavretí v hale opustenej vily čakajú už niekoľko dní na telefonický príkaz, ktorý im oznámi začiatok akcie. Sú to dobrovoľníci, príslušníci odboja. Ich úlohou je oslobodiť politických väzňov z miestnej väznice. Malý priestor pohybu, dlhodobo pôsobiace napätie na ich psychiku vyvolá v nich nežiadúce reakcie. Ako blesk z jasného neba zapôsobí telefonická správa, že sa medzi nimi skrýva zradca. V konfliktoch, ktoré táto správa vyvolá, prenášajú podozrenie postupne z jedného na druhého. Podozrivý im je zbehnutý vojak Justín, bývalý sklár Vilo, Arnold, predtým korektor v tlačiarni, čašník Flórik, krásna Iva aj jej mladší brat Marek i veliteľ Rudo. Hľadanie zradcu zasieva medzi nimi nenávisť. Dovtedy väčšinou navzájom neznámi ľudia, ktorých spojila len účasť na akcii, sa odhaľujú, v obrane pred obvineniami prezrádzajú motívy svojho zapojenia sa do boja. Vyjavujúc svoje vnútro sa jeden druhému stávajú bližší. Preto keď im telefonicky z ústredia oznámia, že zradca nebol medzi nimi, dokážu rýchlo preklenúť predchádzajúce rozpory a s novou silou svornejšie ako predtým sa pustiť do práve začínajúcej akcie. Ide o hru z Povstania, ale možno ju ponímať ako modelovú drámu analyzujúcu správanie skupiny ľudí v mimoriadnej situácii. Vzájomné poznanie sa a z toho vyplývajúca zodpovednosť každého za ostatných a pocit spolupatričnosti sa ukazuje ako aktivizujúci podnet schopný stmeliť ľudí k mimoriadnym, aj nebezpečným výkonom. V poznaní takýchto sociálno-psychologických pochodov nachádza dramatik zdôvodnenie svojej viery v ľudí.
Peter Karvaš: Súkromná oslava
Hra v jednom dejstve, 1972
Osoby: 7 m, 2 ž
Scéna: luxusne zariadená pracovňa
Odohráva sa v NSR začiatkom decembra 1964.
Bývalý plukovník hitlerovskej armády Konrad von Kempf-Severing pripravuje oslavu svojich 53. narodenín v kruhu spolubojovníkov. Nečakane, tesne predtým objavia sa uňho nepozvaní: sestra Valentína, milenka Honey, synovec Herbert a istý Heinz Korn, ktorý sa vydáva za príslušníka polície, čo ho má ochrániť pred číhajúcim nebezpečenstvom. Príprava a priebeh oslavy, keď už sú prítomní aj pozvaní spolupracovníci, ukážu, že naozaj čosi nie je v poriadku. Anonymné listy, rôzne poplašné správy, nervozita zúčastnených postupne vedie k prezradeniu, že plukovník a jeho spolubojovníci majú spoločné tajomstvo, ktoré zaťažuje ich svedomie a vyvoláva panický strach. Všetci sa počas vojny podieľali na poprave nevinných civilistov pri dedine Iliaš na strednom Slovensku. Detektívna zápletka graduje v peripetiách vedúcich až k plukovníkovej smrti. Ako sa vyšetrí, plukovníka na jeho vlastnú žiadosť otrávi sluha Erik v momente, keď by prezradením jeho neslávnej vojnovej činnosti sa mohol očierniť on a jeho slávny rod. Z Heinza Korna sa vykľuje jeden z tých, čo popravu prežil a čo presne dvadsať rokov po nej zaranžoval celý tento večierok pravdy. Detektívna hra je postavená do služieb protifašistickej idey. Vyšetrovanie odhaľuje nielen celý priebeh činu, ale aj prehistóriu postáv a ich vojnové zločiny. Autor prostredníctvom Heinza Korna kladie na záver nezodpovedanú otázku, ako na vypátranú pravdu zareaguje justícia. Súkromná oslava pripomína fašistické zločiny proti ľudskosti a potvrdzuje ich nepremlčateľnosť nielen podľa príslušného zákona, ale aj podľa vyššieho etického princípu.