Ivan Bukovčan: Luigiho srdce alebo Poprava tupým mečom

Americká buffonáda, 1973

Osoby: 5 m, 3 ž, hlasy

Scéna: väzenská cela s elektrickým kreslom

Odohráva sa v USA.

Gangstera Luigiho Lombardiniho čaká poprava v elektrickom kresle za dvojnásobnú vraždu. Leho advokát Benny Mc Loud má dobrý nápad. Luigi nech sľúbi po smrti odovzdať svoje srdce známej klinike. To mu získa verejnú mienku a za takýto humánny čin azda dostane aj milosť. Musí však vopred súhlasiť s tým, že popravu nevykonajú v elektrickom kresle, ale mečom, aby sa srdce nepoškodilo. Luigi nakoniec privolí a advokátov predpoklad sa naozaj splní. Tlač je plná sympatií ku gangsterovi. Do väzenia sa začnú hrnúť záujemcovia o Luigiho srdce - major James Appelgate ponúka veľkú sumu peňazí, doňa Dolores svoju krásnu dcéru, Miss World Dianu, manželka Jezabel sa dovoláva svojho prednostného práva. Luigi nevie nikomu povedať nie. Situácia sa však onedlho zmení. Na verejnosť prenikne správa, že gangster sľubuje svoje srdce komukoľvek, že s ním obchoduje. Mienka sa opäť obráti proti nemu. Rozhorčení záujemcovia, ktorí už mysleli, že urobia dobrý biznis, sa vrútia do väzenskej cely a Luigiho zlynčujú dáždnikmi. Nebolo treba ani elektrického prúdu...

Advokát Benny Mc Loud prichádza so správou o milosti udelenej Luigimu novým guvernérom už neskoro. Luigi Lombardini je atypický gangster. Je to mäkký človek, mysliaci stále na svoju rodnú dedinku na Sicílii. Gangster sa stáva obeťou obyčajných meštiakov – dravcov v ľudskej koži, ktorí chcú od neho získať čo najviac, najradšej všetko. Moc peňazí, spoločnosť, kde sa dá všetko kúpiť, rodí práve takýchto bezohľadných ľudí, nezastavujúcich sa ani pred smrťou svojej obete. V podmienkach takto zorganizovanej konzumnej spoločnosti získavajú negatívne ľudské vlastnosti až neľudské, absurdné rozmery. Bukovčanova americká buffonáda sa teda neusmieva ako zvyčajná crazy-komédia, ale ide z nej pocit stiesnenosti a chlad.

Ivan Bukovčan: Fatamorgána

Tragikomédia, 1977

Osoby: 6 m, 2 ž

Scéna: oáza v púšti

Odohráva sa v podivne vyzerajúcej oáze v súčasnosti.

Niekoľko ľudí navzájom sa nepoznajúcich sa stretne v čudesnom, výstredne zariadenom hniezde Nikosa Kenotafia uprostred púšte. Všetko prezrádza jeho obdiv k antickému umeniu. Tento boháč a vynálezca vymyslel zariadenie, ktoré dokáže zvonením strieborných zvončekov odhaliť klamstvo v reči a vie vypočítať skutočnú ľudskú hodnotu. Celá terasovitá záhrada v oáze je plná podivných zvoniacich stromov. Vďaka zariadeniu sa odhaľujú dôvody, prečo Kenotafios pozval práve týchto ľudí. Trixi je majiteľkou nevestinca a dala mu meno gréckej bohyne. Salmoneli je producentom televízneho seriálu plného nemravností. Jasper rozbil v múzeu antickú sochu. Cribbs bol vojnovým pilotom a dnes je obyčajným mamonárom. Nikos Kenotafios chce potrestať vinníkov a prinútiť ich, aby už vo svojej opovrhnutia hodnej činnosti nepokračovali. Ale medzi príchodzími je aj akýsi dr. Werner, z ktorého sa nevykľuje obžalovaný, ale žalobca. Je synom dávneho Kenotafiovho priateľa, ktorý sa utopil za nevysvetlených okolností. Výčitky adresované iným sa odrazu ozvú v Kenotafiovi. Vyjde najavo, že to on vtedy nepomohol topiacemu sa priateľovi. Mona, ktorá s Kenotafion doteraz žila v oáze a verne mu slúžila, prežije po tomto odhalení veľké rozčarovanie. Keď odlieta helikoptéra s návštevníkmi, Mona odlieta tiež. Kenotafios ostáva v oáze zaťažený nepokojným svedomím. Kto má právo súdiť druhých? Kto je taký bezchybný, aby mohol z nadhľadu hodnotiť iných ľudí? Morálne kvality sú vec mimoriadne relatívna a je nesmierne ťažké, až nemožné merať ich hodnotu. Žiadny technický vynález, ani super dokonalý prístroj nemôže dobre regulovať ľudské konanie, ak to neurobí v prvom rade svedomie každého jednotlivca.