JÁN KÁKOŠ (nar. 1927)
Dramatik, divadelný organizátor. Dlhší čas bol riaditeľom Slovenského národného divadla. Sprvu písal pre mládež, hlavne rozhlasové hry, výnimočne aj pre divadlo. Náročnejšie ambície v divadle realizoval hrami Na každej ceste križovatka (1963), Mohérový pléd (1966) a hlavne tragickým príbehom z čias Slovenského národného povstania Dom pre najmladšieho syna (1973). Rád sa obracia k mladému publiku, je autorom ďalších hier pre túto vekovú kategóriu a pre bábkové divadlo, uviedol sa aj v televízii.
Ján Kákoš: Dom pre najmladšieho syna
Dráma v troch dejstvách, štyroch obrazoch, 1973
Osoby: 8 m, 2 ž
Scéna: dve drevenice na kopci za dedinou, jedna z nich otvorená aj do interiéru
Odohráva sa v čase Slovenského národného povstania roku 1944.
Napäté vojnové časy sa veľmi kruto odrazili aj na živote slovenských rodín. Otec Demeter má troch synov, ktorých vojna postavila proti sebe. Matej je komunista a stáva sa veliteľom oddielu povstalcov, bojujúcich proti nemeckým a domácim fašistom. Peter, ktorý bol vždy chudorľavý a mäkký, sa dá sprvu zmiasť fašistickou ideológiou, a len ťažko si neskôr hľadá cestu k povstalcom. Nakoniec sa mu to podarí, ale vykúpi ho až presvedčivý odvážny čin, ktorý zaplatí vlastným životom. Najmladší Jano bol odvelený na východný front, kde mal bojovať po boku Nemcov. Doma o ňom nič nevedia, všetci, aj jeho žena Žofa, si myslia, že už zahynul. Vypukne Slovenské národné povstanie. Starý Demeter nechce nič počuť o tom, čo sa deje, nemieni sa pripojiť na žiadnu z bojujúcich strán. Je to hrdý a tvrdohlavý samotár, vzdorujúci všetkému, uzavretý na svojom dedičnom majetku, vo svojom dome. Jeho pýchou je nový dom, ktorý postavil vlastnými rukami pre najmladšieho Jana. Medzi Nemcami, ktorí kruto zatláčajú povstalcov do hôr, nečakane sa zjaví v tvári zohavený Jano, ich horlivý prisluhovač. Žofa, ktorá medzitým počala dieťa s Petrom, s hrôzou čaká na jeho príchod. Matej s partizánmi zaujíma palebné postavenie na mieste, kde ho iste neminie smrť. Otec Demeter, ktorý konečne pochopil, že pravda je len na jednej z bojujúcich strán, vlastnoručne zabíja Jana a pripája sa k povstalcom. Dramatické napätie hry čerpá z vojenských a politických rozporuplností doby, z vášnivých pováh otca Demetera a jeho synov, aj z temnej scenérie hôr a rodového gruntu. Neústupčivosť hlavných postáv obdarených veľkou vnútornou silou vedie k osudným stretom života a smrti. Hrdí Demeterovci sú obeťami ešte väčšej sily, ako majú sami. Stratené životy azda budú mať svoje pokračovanie v potomkovi, klíčiacom v Žofe. Protivojnová hra na tragických osudoch postáv odhaľuje hodnotu tých činov, ktoré sa besneniu postavili do cesty aj za cenu najvyšších obetí.
NATAŠA TANSKÁ (nar. 1929)
Spisovateľka. Známa je ako autorka väčších i menších próz, často určených deťom a dospievajúcej mládeži. V jej tvorbe dominujú aktuálne publicistické pohľady. Niektoré jej scenáre vysielal rozhlas a televízia. Pre divadlo spracovala „novinovú“ tému v hre Predajňa 044. Ďalej je autorkou hier Hodina angličtiny, Medzi piatou a siedmou, List a i.
Nataša Tanská: Predajňa 044
Hra v dvoch dejstvách s prológom, 1975
Osoby: 4 m, 5 ž
Scéna: predajňa suvenírov
Odohráva sa v súčasnosti.
Päť predavačiek v Suveníroch sa na podnet vedúcej Kataríny Márovej dohodne na defraudácii. Každá z nich má svoj dôvod, každá nevyhnutne potrebuje peniaze. Stane sa však to, čo vlastne aj očakávali, ale nie tak skoro – ohlási sa revízia. V noci pred ňou chcú manko v predajni zakryť. Horúčkovité zahladzovanie stôp na chvíľu preruší vypnutá elektrina. Keď sa znova svetlá rozsvietia, leží na zemi nožom zavraždená Katarína Márová. Vyšetrovanie vedie kapitán Rezko a poručík Odvaha. Vo svojich výpovediach predavačky postupne prezrádzajú pozadie udalosti. Vysvitne, že nešlo o to zakryť vraždou manko, ale o vybavovanie si účtov medzi nimi. V závere sa dozvedáme celú pravdu: mladá Božena Fialová chcela v tme zasiahnuť Ľubu Radeckú, ktorý jej odvábila muža Laca a chystala sa s ním emigrovať do zahraničia. Omylom však trafila tú nepravú – Márovú, ktorá sa o ňu predtým celé roky starala. Psychologická detektívka analyzuje nielen priebeh vraždy, ale aj charakterové a sociálne korene tohto prípadu, ktorý vznikol ako dôsledok pokrivených vzťahov medzi predavačkami a je odrazom aj ich rozbitého rodinného zázemia. Paradoxné je, že na to doplácajú tí najmenej vinní. Vrahyňa Božena Fialová je vlastne obeťou zrady jej najbližších. Zločinom chcela zachrániť vlastnú rodinu pred rozpadom.