Osvald Zahradník: Sonatína pre páva

Divadelná hra v štyroch obrazoch, 1975

Osoby: 3 m, 3 ž

Scéna: obývacia izba v novom paneláku

Odohráva sa dnes.

Titus Gara sa cíti v starobe osamelý, a tak dáva do novín inzerát na predaj starožitností. Ohlási sa Marián Belan, práve prepustený z väzenia, ktorý chce kúpou nejakej starej veci začať nový život. Obidvaja vydedenci sa rýchlo zblížia. V susedstve bývajúca Alžbeta Kristeková, neznášanlivá osoba, ktorá si uzurpovala na  sluhovanie miernu pani Javorskú, nechce súhlasiť s prítomnosťou bývalého väzňa v dome. Na ďalší Garov inzerát príde mladá Milica, predtým pilotka bezmotorových lietadiel, po havárii pripútaná na invalidný vozík. Medzi ňou a Belanom sa vyvinie užšie puto. Muži súcitia aj s Javorskou, a preto ju obdarujú. Kristeková, keď sa to dozvie, od rozčúlenia umiera. Štvoricu spriaznených duší čaká nová budúcnosť. Konflikty medzi hrdinami sa zväčša nevyhrocujú, skôr vedú k harmonizácii vzťahov. Hra má sentimentálny nádych. Osamelí hrdinovia Sonatíny pre páva si hľadajú svoje miesto, bojujú o prítomnosť blízkych ľudí, aby sa necítili nepotrební a vyšinutí. Bezbranní, postihnutí a odstrčení nachádzajú vo vzájomnej súdržnosti novú silu do života.

Osvald Zahradník: Omyl chirurga Moresiniho

Dráma v 16 obrazoch s prológom a epilógom, 1981

Osoby: 12 m, 3 ž

Scéna: ceremoniálna sieň, ordinácia, kabinet, spálňa, izba, pivnica, nunciova pracovňa, súdna sieň, trhovisko

Odohráva sa v Bologni roku 1589.

Chirurg Alberto Moresini požíva vďaka svojim mimoriadnym schopnostiam všeobecnú úctu. Bianca, dcéra bohatých rodičov Colliniovcov, ho požiada, aby jej urobil plastickú operáciu nosa, ktorý jej zohyzďuje tvár. Moresini privolí, aby ju zachránil pred samovražednými náladami. Výsledkom jeho zákroku je krásna Biancina tvárička. Lenže inkvizícia to kvalifikuje ako zásah do božieho výtvoru a žiada, aby Moresini verejne svoj čin oľutoval. Chirurg, hrdý na výsledok svojej práce, to odmieta. A tak sa s ním inscenuje súd, ktorý vedie prokurátor Volpini. Pritom tento človek sám chcel predtým od Moresiniho chirurgický rez na veľmi chúlostivom mieste. Vo výpovediach pred súdom sa Moresini usiluje aspoň neublížiť svojim priateľom – sochárovi Donatovi, žiakovi Gennarovi a gazdinej Casarine. Zato nádeje, ktoré vkladal do svedectva Biancy, sa rozplynú, keď táto, evidentne prinútená, začne vypovedať proti nemu. Moresinimu hrozí prísny trest a nepomôže mu ani zúfalý pokus Felicity, čo je jeho milenkou rovnako ako Volpiniho, verejne zdiskreditovať prokurátora. Aby sa vyhol trestu, rozhodne sa predsa prijať možnosť verejne sa kajať. Na trhovisku, kde si sype popol na hlavu, sa po odchode strážnikov stretne so svojimi priateľmi. Znova nájde v sebe silu, aby sa výsmechom postavil proti panujúcim poriadkom. Na jednoduchom príbehu z neskororenesančného Talianska sa Zahradník pokúsil o vytvorenie modelovej situácie, v ktorej sa výnimočný talent vymyká brachiálnej moci. Zobrazil dramatické stretnutie osobnosti prebíjajúcej sa k lepšiemu poznaniu bojujúc s kolesom dejín a spoločnosťou zaťaženou obmedzenosťou a predsudkami.

Osvald Zahradník: Prelúdium v mol

1984

Osoby: 6 m, 3 ž

Scéna: izba vo vile, záhrada, letná reštaurácia

Odohráva sa v súčasnosti.

Otec, bývalý robotník, teraz riaditeľ podniku sa dokonale postaral o seba a svoju rodinu. Vybudoval parádne rodinné sídlo a za cenu rôznych úplatkov a protislužieb si získal ďalekosiahle protekcie. Vďaka svojim manipuláciám prechádza bezstarostne aj situáciami, ktoré hraničia so zákonom. Lenže tento konzumný spôsob života, ktorý ponúka celej svojej rodine, naráža práve v nej na odpor. Dcéra Jana bez rozpakov a do očí pomenúva pravými menami Otcovu protekciomániu. Iste aj z protestu si nájde chlapca, Jakuba, patriaceho k mládeži, čo svojím neviazaným správaním, odmietaním všetkých výhod, neusadenosťou, protestuje proti zvráteným hodnotám staršej generácie. Syn Peter, s miernou mentálnou poruchou, sa uchyľuje od dravého okolia do intimity vážnej hudby a svojich snov. Starká sa zastáva mladých a dištancuje sa od malomeštiackej chamtivosti. Otec v duchu svojej bezzásadovosti sa chce zbaviť spolupracovníka Bánovského pomocou podplateného lekára Stracha. Zbaviť by sa chcel aj Janinho nápadníka Jakuba, pretože nie je pre ňu vhodnou partiou. Jeho úsilia sú však neúspešné. Bánovský pochopí, kto ho zradil. Jana neposlúchne Otcove výzvy a ohlasuje odchod z rodičovského domu. Na večierku, ktorý mal ukázať bohatstvo a silu hlavy rodiny, sa všetko odrazu rozplýva. Tragickou bodkou je výbuch pripraveného ohňostroja, ktorý ťažko zraní Petra. Predstavy o možnosti dosiahnuť šťastie nečestnými metódami a silou peňazí sa neuskutočnia. Vonkajšia pozlátka je nahlodaná morálnym rozkladom a tí, ktorí majú byť bohatstvom obdarení, sa mu spontánne bránia. Malomeštiactvo si nevyberá obete a ako choroba zasahuje všetkých, ktorým už raz ponúklo svoje výhody. V hre Prelúdium v mol sa našli aj takí, čo sa mu dokázali vzoprieť, ale ono ich poznačilo inak, tam, kde by sa to

najmenej čakalo. Konverzačná hra o deformáciách v spoločenskom živote sa v závere mení na drámu nevinných.

Osvald Zahradník: Meno pre Michala

Hra v troch dejstvách, 1985

Osoby: 6 m, 1 ž

Scéna: veľká sedliacka izba

Odohráva sa mesiac po skončení 2. svetovej vojny.

Starec Lichý schováva v pivnici svojho domu bývalú väzeňkyňu koncentračného tábora Blanku. Prechováva k nej nežné city a erotickú náklonnosť a aby ju nestratil, zatajuje pred ňou, že vojna sa už skončila. Do domu zavíta Peter, ktorý bojoval s jeho synom a starcovi potvrdí zvesť o jeho smrti. S Petrom príde aj nemý Vojak, ktorý stratil pamäť. Vojak ostane v dome Lichého aj potom, čo Peter odíde. Zjaví sa však nová návšteva – trojica bývalých väzňov z koncentračného tábora: Albert, Ciciak a Docent. Ich nespútaná radosť zo slobodného života sa mení v nenávisť ku všetkým, čo nemali taký istý osud ako oni. Vypočúvajú a terorizujú aj Lichého s Vojakom. Iba jeden z nich, Docent, sa takémuto konaniu prieči. Pri prehliadke domu objavia v pivnici Blanku. Keď zistia, že jej Lichý nepovedal o skončení vojny, a tým jej o mesiac predĺžil muky, ich túžba po odplate dosiahne vrchol. Lichého chcú takmer rituálnym spôsobom popraviť. Zastavia sa až v momente, keď ich očarí krása mladej Blanky, pomaly sa prezliekajúcej z koncentračného mundúru do žiarivo bielych ženských šiat. Vojnová psychóza akoby z nich odrazu spadla a oni sa radujú z opojného mieru. Vojak si v tom šoku spomenie na vlastné meno – Michal. Bývalé bezbranné obete fašistických výčinov v koncentračných táboroch túžia po pomste a v záchvate zúrivosti voči svojim trýzniteľom sú schopní robiť to, čo sa robilo im. Z ošiaľu ich vyvedie až čosi celkom prirodzené, ľudské, mierové: mladé ženské telo. Táto dráma z obdobia tesne po vojne je hroznou obžalobou vojny ako stavu spoločnosti, v ktorom sa z ľudí robia dravci, bezcitné živočíchy bojujúce najsurovejším spôsobom proti sebe a navzájom si odplácajúce rany. Tragickým poznaním tejto hry je, že aj tí, ktorí sami na sebe pocítili, čo znamená trýznenie, sú v momente schopní rovnakej krutosti, ak si to zdôvodnia vlastnou, hoci aj spravodlivou nenávisťou.