Mikuláš Kočan: Ej, Ďurko, Ďurko! alebo Horúci zemiak
Hra v dvoch dejstvách, 1985
Osoby: 13 m, 3 ž
Scéna: medzi chalupami, v mlyne
Odohráva sa za života Juraja Jánošíka.
V dedinskej chyži sa narodí rodičom Jánošíkovcom synček Ďurko. Cigánka vyveští, že z neho bude zbojník. V dedine nastane zhrozenie. Veď kvôli nemu sa raz môže jeho rodákom dostať prenasledovania od pánov! Gróf, ktorý sa hneď príde pozrieť na budúceho zbojníka, neváha pohroziť. Kováčovi, že ho preloží z vyhne pracovať na pole, Tesárovi, že rozhodne o osude jeho syna na štúdiách. Kostolníkovi, že budúci zbojník môže ozbíjať aj jeho. Ďurkovi rodičia sú nešťastní. Podľahnú nátlaku dedinčanov a pustia dieťa na korýtku dolu vodou. Uplynie dvadsať rokov. Z Ďurka sa stal ľudový hrdina. Chudoba v celom kraji povzbudená jeho činmi dvíha hlavy. Zato Gróf zneistel a hľadá u svojich poddaných v Jánošíkovej rodnej dedine oporu. Nie nadlho, len dovtedy, kým sa podarí zbojníka zlapať. Dedina znova prežíva krušné chvíle. Gróf dáva najavo svoju prevahu. Kováč musí na jeho rozkaz ukuť hák na šibenicu, ktorú postaví Tesár. Povraz poskytne Kostolník zo zvonice. Jánošíka popravia. Ale prichádza ďalšia pohroma pre vládnúce vrstvy. Na krajinu sa valia Turci. Treba zverbovať poddaných, prekonať ich apatiu a nadchnúť pre obranu. Kostolník poradí, ako to dokázať: ľudí treba oduševniť Jánošíkovým zjavom! A tak znova príde k obratu. Tesár musí vykresať sochu mŕtveho zbojníka a poddaní s nadšením vstupujú do vojska. Iba niektorí zbojníci nechcú, a tak ich Gróf v mene Jánošíka dá prenasledovať. Osud národného hrdinu Juraja Jánošíka sa zobrazuje z odvrátenej strany. Okolo statočného zbojníka našiel autor ľudí, ktorí sú jeho pravým opakom: zbabelí, vypočítaví, malicherní. Boja sa o svoje drobné výhody a nie sú schopní spolu s ním bojovať proti nespravodlivému spoločenskému poriadku. Mýtus Jura Jánošíka, ktorému autor ani nedá zjaviť sa na scéne, sa stáva v rukách vládnúcej vrstvy dobrou zbraňou proti tým, v mene ktorých hrdina zbíjal. V zbojníkovom mene proti zbojníkom! Až takýto vtipný paradox sa podaril Mikulášovi Kočanovi, keď chcel ukázať premeny a zneužitie mýtu. Je to hra nielen o Jánošíkovi a jeho dobe, ale aj o všetkých nasledujúcich časoch, i dnešnom, keď sa vyskytujú veľmi obratné manipulácie so spoločenskými mýtami, schopné prevrátiť naruby aj najušľachtilejšie tradície.
PETER ŠTRELINGER (nar. 1946)
Spisovateľ. Je autorom literárnych biografií. Spracoval v nich literárne a kultúrne osobnosti 19. a 20. storočia. Komédia Spolok drobnochovateľov (1985) je jeho debut v oblasti divadla.
Peter Štrelinger: Spolok drobnochovateľov
Komédia v dvoch dejstvách, 1985
Osoby: 9 m, 6 ž, obyvatelia mesta, komparz
Scéna: námestie, salóny honosnej vily, suterénny byt
Odohráva sa v súčasnosti.
Vlčie diely sú mestom, kde veľmi dobre prosperuje Spolok drobnochovateľov, ktorého predsedom je Koloman Liszkayi, chovateľ líšok. Zo svojej honosnej vily v štvrti Engelsberg riadi výnosné obchody. Do mesta príde z nadriadených orgánov Vratko Plavčík. Hneď padne do osídel roztúženej a nenásytnej Kolomanovej manželky Lukrécie. Tá presadí jeho zvolenie do vedenia spolku a spolu s ním si chce vybudovať ešte väčšie blaho. Mamonárstvo však nie je výsadou iba predsedu, ale aj ďalších členov, Benjamína Pudlíka, ktorý chová psov, Ignáca Kocúrika, Kikiny Kocúrikovej a dcéry Viky, ktorí sa zaoberajú chovom mačiek, Libuše Ptáčkovej, čo chová exotické vtáctvo. Zveľaďujú si svoje vily, dokonca štvrť Enegelsberg ohradia hradbami a vstúpiť sa tam dá len na preukaz. Súčasťou ich životného štýlu sú maškarné bály a veľkolepé oslavy. Jedine Celestín Pilfousek, chovateľ akvarijných rybičiek, sa nevie medzi nich zaradiť, čo pociťuje ako veľkú krivdu. Manželkou podvádzaný Koloman Liszkayi napokon umrie, ale ostáva prítomný ako duch strašiaci pozostalých. Vratko Plavčík, ktorý zaujal jeho miesto, je zavalený starostlivosťou o kšefty. Nemá čas na Lukréciu a tá si nachádza nového amanta. Kolotoč peňazí a nectenej lásky pokračuje. Drobnochovatelia zastupujú v tejto hre všetkých tých šikovných malomeštiakov, ktorí vyznávajú jedinú modlu – peniaze a hľadajú jediné potešenie – cudzoložnú lásku. Karikatúra, ktorú nakreslil autor Peter Štrelinger, zámerne využíva zveličenia, deformuje ľudské postavy aj dejové skutočnosti, aby dostali fraškovitú podobu. Hra zbytočne nemoralizuje, iba sa vysmieva tým ľuďom, čo prepadli vášni mať čo najviac, pričom sa stávajú obeťami svojich túžob a vzápätí ich nahrádzajú noví, čerství chamtivci.
IVAN HUDEC, PETER VALO (nar. 1947) (nar. 1948)
Ivan Hudec je lekár, divadelník, spisovateľ. Vydal romány Hriešne lásky osamotených mužov, Ako chutí zakázané ovocie, Pangharty, ďalej novely a poviedky. Spolu s Petrom Valom napísal hry z veľkomoravských dejín Knieža (1984), Bratia (1986). Peter Valo je radaktor, spisovateľ. Okrem spomínaných hier, ktoré napísal s Ivanom Hudecom, je samostatným autorom ďalšej – Ako hryzie kôň (1988) a humoristických knižiek Juj, keby tak Psiare mestom boli (1986) a Orgie bez Tibéria (1989). Píše aj pre televíziu.
Ivan Hudec – Peter Valo: Knieža
1985
Osoby: 17 m, 4 ž, 1 d
Scéna: bojiská, svätyne, hradiská a príroda Veľkej Moravy
Odohráva sa okolo roku 833 n. l. na Veľkej Morave.
Knieža Pribina bol prvým známym slovenským panovníkom. Zo svojho hradu v Nitre ovládal územie takmer totožné s dnešným Slovenskom. Za jeho panovania v 9. stor. n. l. prijali naši predkovia kresťanstvo a začali formovať svoju kultúru a národnú jednotu. Jeho samostatná politika bola tŕňom v oku franským panovníkom, a preto sa usilovali vojensky a politicky ho poraziť. Využili na to výbojnosť susedného panovníka Mojmíra, ktorý centrum svojho panstva mal niekde tesne na západ od rieky Moravy. Hra Knieža podáva vlastný výklad toho, ako došlo k stretnutiu týchto panovníkov a čo zapríčinilo pád kniežaťa Pribinu. Celé obdobie jeho panovania charakterizuje rozpor medzi pohanstvom a nastupujúcim kresťanstvom. Tento rozpor je v samom Pribinovi, ktorý je na jednej strane divochom, ale na druhej strane už rozmýšľa v nových, kultivovanejších dimenziách. Rozpory zasahujú aj iné postavy hry. Pribinova manželka Svatava je kresťankou, ale niekedy sa chová celkom nekresťansky. Zato Žertmila, pohanská milenka kniežaťa Pribinu, má v sebe oveľa viac cností, je verná v láske a oddaná až po hrob. Na panovníckom dvore sa spriadajú intrigy. Ich pôvodnom je Lumír, zamaskovaný franský kňaz. Spolu s kňazom Gottfriedom sa chystajú falošne informovať Pribinu, aby ostal bezmocný proti útoku Mojmíra. Takmer sa ich zámer vyzradí vďaka dvornému bláznovi Krmčinovi, ktorý im vytrhne kompromitujúci list. Lenže Pribina nevie list prečítať. Zavolá preto svojho malého syna Koceľa, ktorého učí Gottfried, a Koceľ zmanipulovaný svojím učiteľom prečíta niečo úplne iné, ako je v liste napísané.
Pribina si tento priehľadný úskok nevšimne, navyše neodhadne správne vojenskú situáciu, a preto je jeho pád nevyhnutný. Mojmírove vojská dobýjajú Nitru. Dramatické stvárnenie osudov prvého slovenského panovníka Pribinu ukazuje zložitú dobu, rozporuplné kultúrne, náboženské a politické tendencie vo vtedajšej strednej Európe. Na divadle stredoveku sa odohráva tragédia zrady a násilia, plášťa a dýky. Zákulisné machinácie a mŕtvoly dekorujú výjavy z nitrianskeho kniežactva, kde prichádza k Pribinovmu pádu. Nepriateľské sily rozoštvú proti sebe dva príbuzné kmene, aby ich obidva oslabili a podrobili si ich. Hra sa vyslovuje proti nesvornosti a proti nevraživosti medzi národmi. V konečnom dôsledku sa totiž nenávisť medzi etnickými celkami prenáša aj do vzťahov medzi jednotlivcami. Tragédia doby je aj tragédiou ľudí, čo v nej žijú.
Peter Valo: Ako hryzie kôň