Počas života spoločnosti sa utvorilo veľa právd o tom ako treba žiť, aký spôsob života viesť a čomu sa treba vyhýbať. Niektoré rokmi stratili opodstatnenie, iné aj naďalej platia zhodne so súčasnou dobou.
Človek je vo svojej podstate tvor nedokonalý, ktorý robí chyby, má svoje slabosti, zatiaľ čo niektorých sa snaží usilovne zbaviť, iné si vedome pestuje a žije s nimi. Je od prírody tvor zvedavý a čo svet svetom stojí prejavuje záujem o ľudí a o okolie v ktorom žije. Človek sa nerodí dobrým, ani zlým, ale sa takým iba stáva. O tom čo je správne a nesprávne, čo je dobré a zlé, čo sa smie a čo je zakázané sa učí od dospelých. Prvé zrnká mravných zásad zasievajú v deťoch už rodičia, ktorí chcú z neho vychovať dobrého, zdravého a kultúrneho človeka. Aby tieto zrnká ako sa hovorí padli na úrodnú pôdu, sa ale musíme zavlažiť v prvom rade im, aby sme zo zasiatej hodnoty mohli raz zberať úrodu.
Každému jednotlivcovi by malo záležať na svojom vlastnom duševnom rozvoji a každým dňom by sa mal o to snažiť. Veď je veľa spôsobov ako si rozšíriť kultúrny obzor. Prečítať si noviny je už dnes samozrejmosťou každého človeka, prečítaním zbierky veršov človek pookreje na duši, započúvať sa do hudby, alebo si vypočuť spev svojho obdivovaného speváka dodáva človeku chuť do života a do práce. S jasnou mysľou, pokojom a elánom sa ľahšie zdolávajú životné prekážky. Všestranne vzdelaný človek sa nemusí báť zapojiť do diskusie na hocijakú tému, a čo viac bez obáv vysloviť svoj názor z ktorejkoľvek kultúrnej oblasti.
Nesmieme však zabudnúť, že na formovanie osobnosti mladého človeka má vplyv aj prostredie v ktorom žije. Veď práve toto vytvára priestor na realizovanie svojich túžob, mnohokrát nesprávnym smerom. Je len na škodu veci, že mladí ľudia sa ešte stále stretávajú skôr na schodištiach a uliciach, ako v kluboch a krúžkoch. Neuvedomujú si skutočnosť, že práve v tom období si ustieľajú a podľa toho budú v dospelosti spať.
Človek by si mal už v mladosti získať dôveru svojich priateľov a spolupracovníkov svedomitou prácou a svojimi činmi. Ten, ktorý len rád rozpráva čo by bolo treba, sa dobre počúva, ale iba dovtedy, kým sa nepresvedčíme, že sám sa o nič nepričinil a že jeho slová sa rozchádzajú s činmi. Najväčšími nepriateľmi človeka, ktorých by sa mal vyvarovať sú vlastnosti ako: ľahostajnosť, sebectvo, karierizmus, s ktorými neobstojí v žiadnom kolektíve.
Ak sa človek chce uchádzať o dôveru a úctu ľudí, musí pracovať a žiť v súlade so svojím svedomím, musí využívať hlavu aj ruky na to, aby statočným spôsobom dosiahol svoj cieľ. Ďalšou dôležitou vlastnosťou je pravdovravnosť. Žijeme vedľa seba a predsa nedokážeme jeden druhému povedať do očí, čo si o ňom myslíme, nedokážeme jeden druhého pochopiť, nevieme preniknúť do sveta svojich najbližších, nenachádzane porozumenie pre ich problémy. A stačilo by tak málo: úprimne sa porozprávať, vžiť sa do postavenia toho druhého, netrvať sebecky na svojom.
Nie každému človeku sa podarí v živote robiť tú prácu, po ktorej túži, záleží to od rôznych príčin a okolností, ale v konečnom dôsledku to záleží od nás samotných. Veď staré slovenské príslovie: Ako si usteliem tak budem spať, ako si zasejem tak budem žať je stále aktuálne. Mali by sme si ho neustále pripomínať a s čistým svedomím a poctivou a svedomitou prácou prekonávať životné prekážky, lebo len tak si získame dôveru a úctu ľudí.