Každý národ, každá krajina má svoje sviatky, ktorých vznik je spojený s určitou udalosťou v minulosti, takou dôležitou pre ľudí, že si ju pravi­delne rok čo rok pripomínajú.

Na Slovensku, tak ako všade inde, štátne a cirkevné sviatky sú dňami pracovného pokoja.              Väčšina ľudí nejde do práce, oslavujú, zabávajú sa podľa svojich zvykov a tradícií. Napríklad sú krajiny, kde sa organizujú veľkolepé karnevalové sprievody v uliciach miest a trvajú i niekoľko dní.

    Okrem štátnych a cirkevných sviatkov sú v každej krajine i pamätné dni, kedy si ľudia pripomínajú napríklad narodenie nejakého významné­ho človeka, vznik dôležitej inštitúcie atď. Niektoré pamätné dni vyhlasuje i UNESCO a vtedy sa stávajú medzinárodne uznávanými. Nie sú to dni pracovného pokoja.

    Na Slovensku na základe tradícií pretrvávajú ešte aj dodnes oslavy vysvätenia kostolov, známe ako hody. Udržiavajú sa viac na dedinách ako v mestách. Veľkej hostine predchádza upratovanie domácnosti, pe­čenie koláčov, zákuskov, robia sa zabíjačky (zakáľačky). Do dediny sa na ten čas obyčajne nasťahujú "kolotoče", večer sú zábavy, diskotéky.

    K starým tradíciám, už skoro vymierajúcim, patria fašiangy, obdobie po Troch kráľoch. Je to čas zábav, maškarných bálovapečenia šišiek či fánok.

    K vymierajúcim tradíciám patria obrady spojené so svadbou. Málokde, zväčša na dedinách, pretrváva zvyk, keď celú svadbu riadi starý svat. Pýta nevestu pre ženícha od jej rodičov, prosí rodičov oboch mladých o odpus­tenie všetkého zlého, čoho sa voči nim ich deti dopustili. Starý svat zvykol uvádzať každý chod na svadobnej hostine vtipnými veršmi, vyberal pre nevestu peniaze do klobúka, postaral sa o jej únos i o polnočné začepče­nie. Niektoré tradície sa dodržiavajú dodnes, napríklad nevesta musí šliapnuť ženíchovi pred oltá­rom na nohu, aby ju celý život poslúchal, prenesenie nevesty cez prah, ženích pozametá rozbitý tanier.

     V roku sú dva veľké kresťanské sviatky, ktoré sa slávia snáď na celom svete Vel'konočné

sviatky, ktoré sú medzi 22. marcom a 25. aprílom. Sviatok je spojený s pamiatkou ukrižovania a vzkriesenia Krista. Vel'kej noci predchádza 40 dní pôstu. Vel'konočný pondelok je zvláštnym dňom, typickým zrejme iba pre strednú Európu - oblievačka, polie­vačka, korbáče, plač, smiech, výskot dievčat a žien, a odmena v podobe pohostenia, čokoládových kraslíc, maľovaných vajíčok, čokoládových zajačikov alebo "dvadsaťkorunačky".Túto tradíciu nevedia pochopiť ženy zo západnych štátov. Ťažko si vedia predstaviť, že sa dievčatá dobrovoľne nechajú polievať studenou vodou a biť korbáčom.

    Druhým významným sviatkom sú Vianoce. Predchádza im obdobie adventu, na dverách domov sa objavujú adventné vence. Toto obdobie príprav na oslavu narodenia Krista je poznačené horúčkovitými prípra­vami. Nákupy darčekov pre rodinu i priateľov, zháňanie vianočného stromčeka, hľadanie vhodného vianočného kapra, veľké upratovanie a pečenie, posielanie vianočných a novoročných blahoželaní. Na Štedrý deň sa vo väčšine rodín dodržiava pôst. Vianoce sú všade na svete ozna­čované za rodinné sviatky a za sviatky pokoja a mieru.

   V mnohých mo­derných rodinách sa večera skladá už len z oplátok, medu, vyprážaného kapra so zemiakovým šalátom, koláčov a zákuskov. Niekde sa však dodr­žiava stará tradícia viacerých chodov, ktorých však nesmelo byť viac ako dvanásť. Okrem už spomínaných jedál je typický slovenský vianočný jedálny lístok obohatený ešte o kapust­nicu, šošovicovú alebo hrachovú polievku, klobásu, hubovú omáčku, makový a orechový závin. Po večeri i dnes v mnohých rodi­nách krájajú jablko alebo lúskajú orechy, aby sa dozvedeli, či budú po celý rok zdraví.

   25. a 26. december sú ďalšie dva dni vianočných sviatkov. Tradícia prikazuje byť 25. doma v kruhu úzkej rodiny, nepracovať, nevariť. Až ďalší deň ľudia vychádzajú z domov, navštevujú sa a želajú si šťastné a veselé sviatky.

31. december je pracovný deň, ale Silvester; večer si ľudia pripravujú slávnostnú večeru, pozývajú k sebe hostí, alebo odchádzajú na plesy, aby spoločne privítali nový rok.

    Inými sviatkami, ktoré sú typické pre našu krajinu, je možno i chodenie Mikuláša (6.december), chodenie Lucie, krstiny, oslavy menín, narode­nín, výročí svadieb, Deň matiek, Deň detí atď.