7. A. Voľný čas
Označiť nejakú činnosť za hobby súvisí s tým, čo vlastne človek považuje za svoje hobby. Niektorí ľudia natoľko zbožňujú svoju prácu a sú jej natoľko oddaní, že sa stáva pre nich nie iba možnosťou, ako si zarobiť na živobytie, ale aj ich koníčkom. Takí ľudia v skutočnosti ani nedokážu určiť hranicu medzi prácou a potešením z jej vykonávania, pracovnou dobou a voľným časom. Iní však pokladajú svoju prácu za jednotvárnu, alebo prinajmenšom neznamená pre nich jediný zmysel života, a tak hľadajú príležitosť na uvoľnenie, spôsob, ako ujsť alebo zmeniť každodennú jedno tvárnosť.
Záujmy by sme mohli rozdeliť do niekoľkých kategórií. Povedzme, také hobby, ktoré ženy pokladajú za užitočné: Muži, ktorí si zachovali z detstva zmysel pre hravosť, i v rokoch dospelosti sa obyčajne i naďalej venujú svojim koníčkom – opravy všetkého druhu týkajúce sa domu, bytu či víkendového domu (napr. práce s drevom, výroba drobných doplnkov do domácnosti), udržovanie auta v perfektnom stave tým, že muž pod ním leží každú sobotu. To sú záujmy, ktoré sú prospešné celej rodine.
Druhá kategória záujmov zahrnuje zbieranie nejakých predmetov -známky, pivové podložky, pohľadnice, odznaky, modely áut, plagáty, porcelán, mince atď. Niektorí chovajú vtáky, ako andulky alebo kanáriky, či psíka, mačku, rybičky a iné exotické zvieratá. Títo zberatelia pôsobia ako celosvetové spoločenstvo, ktoré má vlastné špeciálne časopisy a dokáže spolupracovať i na medzinárodnej úrovni. Vymieňajú si svoje poklady veľmi nadšene. I keď takéto hobby je časovo i finančne náročné, nadšenci ochotne a s veselou mysľou rozprávajú o svojej jedinej radosti života.
Tretiu skupinu tvoria tí, ktorí sa vášnivo venujú umeniu: amatérski herci, speváci, tanečníci, hudobníci, maliari, sochári a keramikári. Herectvo, spev, tanec, hra na gitare sú zvyčajne určitým spôsobom uvoľnenia v spoločnosti iných ľudí, na druhej strane maľovanie, kreslenie, modelovanie, fotografovanie sú zábavou tých, ktorí dávajú prednosť samote.
Štvrtú kategóriu môžeme charakterizovať ako rodinné hobby, záujmy pre celú rodinu, napríklad hubárčenie, cestovanie, turistika, stanovanie (kempovanie), horolezectvo a lyžovanie. V tomto prípade zábava a peňažné prostriedky sú rozdelené rovnako medzi všetkých a všetci sa cítia rovnako dobre.
Od práce k hrám
Slávny lekár Galenos už pred mnohými storočiami povedal: „Hra je činnosť, ktorá príjemne zamestnáva telo i ducha. Pre telo je odpočinkovým cvičením a ducha mierne unaví." A veru, všetci chceme príjemne odpočívať.
Odpočívanie hrou je iste činnosť rozumná a užitočná. Nemožno však hrou zaplniť všetok čas, lebo hra je činnosť voľna. Ján Amos Komenský ju takto múdro definoval: „Hra má byť čestná, užitočná, má osviežiť telo, dušu a má byť predohrou vážnych vecí." A tak to aj v minulosti bolo. Hra súvisela s prácou a s prípravou na pracovnú činnosť. Práca, ktorá stvorila človeka, utvorila aj hru, a tak možno povedať, že hra je vlastne taká stará ako ľudstvo samo. Ľudia najstaršej spoločenskej formácie boli nútení rozvíjať svoje telesné schopnosti, aby obstáli v boji s nepriateľom, aby ulovili niečo pod zub, aby sa sami nestali korisťou silnejšieho. Tu sú začiatky hier, ktoré dali vzniknúť rôznym športovým disciplínám a hrám, ktoré človek postupom času zdokonaľoval a, naopak, hry zdokonaľovali jeho. Rozvíjali nielen telesné sily človeka, jeho obratnosť, rýchlosť, vytrvalosť, ale aj myslenie (naznačovanie myšlienky sledom pohybov, vytváranie pravidiel a variantov hry) a vôľu (podriadenie sa pravidlám, túžba zvíťaziť). Zároveň hry kladne vplývali na kolektív ako celok. Učili ľudí organizovať činnosť, navykli ich na prácu, upevňovali súdržnosť v čase rodových slávností a obradov. Hry boli jedným z nástrojov na zdokonaľovanie ľudskej pospolitosti, ktorá si postupne so zásobou obživy dokázala vytvoriť i zásobu voľného času - času na hry a ich rozvíjanie. Lebo hra je činnosťou voľna. Slúži na pobavenie a súťaženie, prebieha podľa určitých pravidiel. Popri pocite uspokojenia slúži aj na upevnenie zdravia.
V čom spočíva význam hier pre človeka nášho storočia? Hry totiž nemôžeme spájať iba s detským vekom. Obľubuje ich aj staršia mládež, ba i dospelí. Kým dieťa sa hrou pripravuje na prácu, dospelí nachádzajú v hre protiklad pracovného napätia, liek na upokojenie ducha a posilnenie tela. Hra nás teda už oddávna formuje z telesnej, psychickej i rozumovej stránky.
Nie je toho naozaj málo, čo hra dáva modernému človeku - od telový-chovno-športových hier, ktoré rozvíjajú našu telesnú zdatnosť, po spoločenské hry, podporujúce naše myslenie.