ARCHITEKTÚRA

 

GRÉCKA ARCHITEKTÚRA:

Najstaršie grécke stavby

Rovnako ako v maliarstve a sochárstve aj v architektúre grécke štýly vychádzajú z tvorby obdobia temna. Tu však možno nájsť menej oporných bodov ako v ostatných umeleckých žánroch. „ Stavby, ktoré sa zachovali z obdobia temna,“ vraví A.W. Lawrence, „ sú zriedkavosťou, navyše v žalostnom stave.“ Dajú sa však sledovať niektoré cesty, na ktorých nadobúdal chrám, najcharakteristickejšia stavba grécka, podobu, akú mal v neskorších storočiach. V bronzovej dobe chrámy neexistovali a nevieme, kedy sa začali budovať. Grécke olympské náboženstvo, zahrnujúce rovnako prvky bronzovej doby ako novších čias, si predstavovalo svojich bohov v ľudskej podobe. Na najranejšom stupni ich zobrazovali rozličnými kultovými sochami, ktoré si, pravda, vyžadovali patričné umiestnenie, tak mali najstaršie chrámy celkom prirodzene podobu ľudského príbytku. V období temna boli domy asi kruhovité, elipsovité alebo pravouhlé, tieto tvary prevzalo potom veľa najstarších chrámov. Onedlho však prevládol pravouhlý tvar. Jeden z najstarších zachovaných chrámov, chrám v Termone v Aitólii, má pôdorys podľa mykénskeho megara, postavili ho asi z nepálených tehál a pokryli drevenou šindľovou strechou. Z konca geometrickej doby sa zachoval typ jednoduchého chrámu s krytým vchodom a strmou strechou. Veľký rozvoj nastal po tom, keď začali hlavnú chrámovú budovu obklopovať stĺporadím, z čoho vznikol základný typ neskorších gréckych chrámov. Prvé vyrástli okolo roku 750 pred n.l. . Najstarší známy príklad svätyne z tých čias je prvý chrám bohyne Héry na Same. Začiatkom šiesteho storočia dostal grécky chrám z nepálených tehál a z dreva základnú podobu – tým sa otvorila cesta pre grécke slohy kamennej architektúry.

 

Najstaršie dejiny gréckej architektúry

Staviteľstvo sa v siedmom storočí rýchlo rozvíjalo. Základná podoba gréckeho chrámu sa vytvorila už v období temna, ale až v 7. storočí  začali grécke stavebné slohy nadobúdať pevnú podobu. Charakteristické grécke hľadanie ideálneho tvaru svojou vybrúsenosťou a dokonalosťou najlepšie vyjadruje dórsky stavebný sloh. Jeho počiatky tvoria najstaršie grécke stavby z dreva, čo dokazuje pohľad na jeho základné prvky: stĺpy vyrastajú priamo z podlahy a sú bez päty, po celej dĺžke sú zvislo žliabkované. Hlavice, ktoré sa nad nimi dvíhajú, skladajú sa z rozširujúcej sa oblej ozdoby ( echinos ) a z nízkej štvorcovej dosky ( lat. abacus, gr. abaks ). Hladký architráv tvorí rad pravouhlých kamenných trámov, postupujúcich od jedného stĺpu k druhému. Nad nimi sú vlysy, rozdelené na rad obdĺžnikových kamenných dosák ( metóp ), pričom každá má tri vertikálne pásy navzájom oddelené žľabmi ( triglyfy ). Konečným článkom je rímsa, súvislý odkvap naklonený nadol a v dolnej časti ozdobený pravouhlými kamennými doskami s vyčnievajúcimi výbežkami – kvapkami. Mnohé prvky sú odvodené priamo z drevených prototypov. Triglyfy vo vlyse pochádzajú z ozdôb na koncoch stavebných stropových trámov, podobne sa vysvetľuje aj detailná výzdoba na spodnom kraji rímsy, rovnako stĺpy a ich hlavice mali určite pôvod v drevených origináloch.

Dórsky sloh pevne zakotvil okolo roku 600 pred n.l. a od tých čias sa podrobil len nepatrným premenám s výnimkou takých, ktoré viedli k jeho zdokonaleniu. Tvar hlavíc a pomery rozličných častí sa vyvíjajú a menia, no základná podoba zostáva rovnaká. Hérin chrám

 

- 5 -

v Olympii, postavený v okolo roku 600 pred n.l., má plne vyvinutý chrámový pôdorys s pravouhlou vnútornou cellou, stĺpmi  na prednej i zadnej strane, stĺporadiami na bokoch, strechou postavenou v tvare trojuholníkového štítu medzi horizontálnou a naklonenou rímsou a so štandardným klasickým umiestnením šiestich stĺpov v priečelí. Tento významný chrám postavili  pôvodne z dreva, kamenné chrámy však existovali už v polovici siedmeho storočia.

Druhý z dvoch slohov gréckeho staviteľstva, iónsky sloh, ktorý obľubovali najmä v mestských štátoch maloázijského Grécka, nedosiahol až do konca piateho storočia pred n.l.  – na rozdiel od dórskeho slohu  - kanonizovanú podobu. Jeho počiatky sú oveľa nejasnejšie, najstaršie podoby iónskych hlavíc s charakteristickými špirálami pripúšťajú viacero variant, detaily nadstavby sú všade rozdielne. Od samého začiatku sa oba slohy zreteľne odlišovali: stĺpy iónskeho slohu majú profilované pätky a žliabkovanie drieku je tiež celkom odlišné. Architráv nie je súvislý a rímsa sa člení viacerými blokmi vyčnievajúcimi ako ozuby. Neraz sa vyskytuje súvislý hladký vlys. Najstaršie iónske chrámy v maloázijskom Grécku boli bohatšie a rozmermi monumentálnejšie ako dórske. Najlepšie to pozorujeme na pôdoryse Hérinho chrámu na ostrove Samos ( 6. storočie ) a obrovského chrámu bohyne Artemis v Efeze, postaveného okolo roku 560 pre n.l. . V oboch boli dva rady mohutných stĺpov okolo hlavnej chrámovej stavby. Rozmery týchto najstarších iónskych chrámov v Grécku neprekonali ani neskoršie stavby.

Korintský sloh – driek stĺpa  sa podobá iónskemu, hlavica má tvar kvetinového koša alebo kalicha, z ktorého vyrastajú akantové listy.

 

 

 

RÍMSKA ARCHITEKTÚRA:

Rovnako ako v reliéfovom a portrétovom umení znamenal koniec republiky aj v architektúre obdobie, v ktorom sa vytvárala špecificky rímska tradícia. Stavby z tradičného stredoitalského materiálu sa budovali až do čias cisárstva, no v poslednom storočí pred n.l. sa rýchlo vyvíjali nové konštrukcie a materiály. V Ríme a Latiu vyrástli budovy, ktoré stelesňovali zárodok neskôr rozvinutých čŕt rímskej architektúry. Najsilnejším dojmom pôsobí svätyňa Fortuny Primigenie v Palestrine, rozsiahly komplex budov terasovito osadených na prírodnom svahu a podopretých priestorovými klenbami a oblúkmi. S pevnou murovanou konštrukciou sa spája použitie dekoratívnej, len z časti štrukturálnej klasickej stĺpovej architektúry, pilastre a polstĺpy ozdobujú priestor medzi oblúkmi, stĺpy podopierajú jednu stenu klenutej chodby. V polovici prvého storočia pred n.l. rímski architekti používali taký istý spôsob stavby stálych divadiel, aký sa neskôr stal naozaj charakteristickou súčasťou rímskej architektúry. Kombinácia murovanej klenby a dekoratívne uplatnenie gréckych architektonických slohov vytvorili úplne nový typ budovy. Kým grécke divadlo využívalo na hľadisko prirodzený svah, Rimania už vedeli vyzdvihnúť hľadisko nad prízemie radiálnymi klenbami a spojiť ho s javiskom v jeden celok. Grécky vplyv na rímske divadlo je zreteľne viditeľný, no rozdiel je predsa len veľký.

Aj na iných druhoch stavieb vidno jasné rozdiely. V poslednom storočí pred n.l. v Ríme vybudovali niekoľko čisto gréckych chrámov – tvarovo i štýlom – no typický chrám zo sklonku republiky je zmesou etruských, italických a gréckych prvkov. Jedným z najlepších príkladov je malý chrám Fortuny Virilis pri Tibere v Ríme, postavený v posledných rokoch republiky. Podobne ako tradičný etruský chrám, stojí na vysokej báze čiže pódiu, prístupnom iba po prednom schodišti. Architektonické detaily sú vypracované v podivne čistom iónskom slohu, ibaže na rozdiel od gréckych chrámov stĺpy nelemujú všetky strany cely, lež na bokoch

 

 

- 6 -

a pri úzkej zadnej stene pokračujú ako polstĺpy. Opäť tu vystupuje do popredia reminiscencia na etruský pôdorys so stĺpmi iba v priečelí a celok ilustruje zmes konzervativizmu a nových myšlienok, ktorá charakterizuje umenie tohto obdobia. Tieto základné architektonické tvary sa udržali v celej cisárskej ére.

Čistota klasickej tradície vo výzdobe je vonkoncom cudzia vkusu rímskych architektov. Iónske a korintské hlavice východného helenistického sveta majú už v Palestrine iný tvar, pričom tam predsa len obdivovali čistotu gréckych architektonických slohov – najmä akademickí architekti, Rimania ich premenili na predobraz miestnych obmien, inšpirovaných juhoitalskými vzormi. V prvom storočí pred n.l. sa novým a priamym vplyvom helenistického sveta všeobecne prijali ortodoxnejšie tvary jednotlivých slohov. V podstate negrécke základy rímskej architektúry mali vždy sklon podnecovať neštýlové porušovanie jednoty a vyvolávať obľubu vo vyumelkovanosti a v dekoratívnych detailoch. Korintský sloh pre bohatšie dekoračné možnosti prebrali ako rímsky štýl par excelence. Kombinácia slohov, ktorá zrejme vyhovovala rímskemu vkusu, viedla k hlavici zloženej z iónskych a korintských prvkov. Prísny dórsky štýl sa pri väčších stavbách takmer vonkoncom vylučoval. Rímsky vkus sa značne odlišoval od gréckeho v metódach konštrukcie, ako aj v celkovom riešení stavby a v jej výzdobe.

 

 

 

 

 

Architektonické diela antiky:

  Chrám bohyne Héry v Aténach

 Chrám bohyne Artemis v Efeze                                   

 Chrám  Fortuny Virilis v Tibere                                    

Neptúnov chrám v Paeste

Hefaistov chrám v Aténach

Partenón –Chrám Athény Parthenos

Akropola v Aténach

Chrám Erechtheion

Divadlo v Epidaure

Attalova stoa v Aténach

Chrám Panteon

Chrám Maison Carreé v Nímes

Augustovo Fórum

Koloseum v Ríme

Forum Romanum

Diokleciánov palác v Splite

Konstantinova bazilika v Ríme

Konstantinov víťazný oblúk