SKVOSTY ANTIKY NA SLOVENSKU
UMENIE A UMELECKÉ REMESLO:
Pamiatky výtvarného prejavu doby rímskej na Slovensku sú pestré nielen druhová (sochárske a kamenárske práce, výrobky z kovu – plastiky, nádoby, mince, šperky, zo skla a keramiky), ale aj slohovo. Okrem dokladov centrálneho umenia predstavujúcich ukážky štátnoreprezentatívneho slohu (napr. Reliéfne vyobrazenia na minciach) stretávame sa tu predovšetkým s výtvormi provinciálnymi, na ktorých sa centrálne vzory svojsky obmieňali a prispôsobovali vkusu, možnostiam i schopnostiam svojich tvorcov.
Na rozdiel od gréckeho umenia upriameného hlavne na občana, rímske i provinciálne umenie cisárskej doby slúžilo predovšetkým štátu a náboženstvu. Kult cisára zaberal v myšlienkovom svete Rimana významné miesto. Plastiky, ale najmä reliéfne podobizne cisárov na minciach, zachycujú jedinečným spôsobom v chronologickej úplnosti vývoj portrétu.
V 3.storočí objavuje sa rímskej ikografii úplne nový smer. Aj portréty, ktoré sú ešte realistické, smerujú k určitému schematizmu. Snaha zachytiť výraz tváre vedie k potláčaniu niektorých prvkov. Portrétne busty nahrádzajú celé alebo polovičné postavy.
V 4.storočí celkom prevládne povrchné zjednodušovanie. Nedodržiavajú sa anatomické ani perspektívne zásady. Grécka tradícia sa stráca, nastupuje schematizmus. Keďže oficiálnym náboženstvom sa stáva kresťanstvo. Niet už miesta pre napodobňovanie starých gréckych a rímskych vzorov, považovaných za prejav pohanského kultu. Princíp gréckej kalokagathie – harmonického súladu medzi fyzickou a duševnou krásou – už dávno neplatí. Radosť z krásy ľudského tela vystrieda jednostranná orientácia na psychiku. Portréty z tej doby sú veľmi expresívne, no zväčša im chýbajú individuálne črty. Portrét jednotlivca prestáva byť podobizňou určitého človeka – stáva sa skôr jeho symbolom.0
UMENIE A KAŽDODENNÝ ŽIVOT:
Kým pri sochárskych a ostatných kamenárskych dielach sme boli odkázaní predovšetkým na nálezy pochádzajúce z územia Panónie, reprezentatívny výber drobných výrobkov umeleckoremeselných dielní – keramických, sklárskych, toreutických i šperkárskych – máme priamo zo Slovenska. Našli sa buď v pohraničných a predsunutých rímskych staniciach, alebo na germánskych sídliskách a pohrebiskách. Najkrajšie exempláre pochádzajú z výbavy bohatých kniežacích hrobov zo staršej (Zohor, Vysoká pri Morave) i z mladšej doby rímskej (Krakovany – Stráže, Cejkov, Ostrovany)
Do barbarského prostredia sa tieto predmety – importy– dostali rôznym spôsobom: obchodom, ale aj lúpežou. Inokedy ich priniesli ako odmenu alebo korisť žoldnieri, ktorí slúžili pod prápormi rímskych cisárov či vzdorocisárov. Možno predpokladať aj to. Že niektoré honosné predmety, napr. súpravy keramiky, skla alebo strieborné nádoby boli darmi rímskych kupcov i vojenských a politických predstaviteľov Ríma germánskym náčelníkom. Od 3.storočia mohli byť aj súčasťou výkupného, ktoré sa platilo za zachovanie mieru na panónskej dunajskej hranici.
Drobné umelecké a umeleckoremeselné výrobky mali nepochybne oveľa väčší vplyv ako sochárske a kamenárske diela.
Keramika, ktorá nechýba spravidla ani na jednom barbarskom nálezisku, je najčastejším
i najpočetnejším rímskym importom. Honosná terra sigillata – oranžovočervená lesklá keramika – býva zvyčajne zdobená reliéfnymi, vo forme odtláčanými vzormi s rastlinnými alebo figurálnymi motívmi. Nálezy tejto keramiky, označovanej niekedy ako rímsky porcelán, majú preto veľký význam nielen pre sledovanie obchodných ciest, ale aj pre datovanie ostatných predmetov. Zo severoitalskej oblasti pochádzajú i nádherné glazované skyphosy a kantharosy nájdené v bohatých germanských hroboch z druhej štvrtiny 1.storočia v Kostolnej pri Dunaji, Sládkovičove a Abraháme. Najčastejšie sú zdobené vegetatívnym ornamentom: brečtanom, viničom alebo dubovou ratolesťou.
Lampy tvoria zvláštnu skupinu antických keramických výrobkov. Používali sa v celom antickom svete na osvetľovanie domácností i verejných miest a zariadení. Do barbarského prostredia ako luxusné predmety iba ojedinele.
Použitie výzdobných motívov na lampičkách, i v celom výtvarnom prejave, záviselo nielen od vkusu výrobcu, ale aj od požiadaviek konzumenta. Vo výzdobe lampičiek sa prejavilo aj prenikanie erotickej tematiky do výtvarného umenia a umeleckého remesla ako výraz obdivu krásy ženského tela. Tak na kahanci nájdenom niekde v Pohroní je bez akejkoľvek prudérie zobrazené erotické symplegma. Takto dekorované lampičky neboli asi určené len na osvetľovanie lupanárov, ale možno sa domnievať, že sa uplatnili aj v intímnych chvíľach v domácnostiach rímskych občanov.
Sklo, právom považované za najstaršiu umelú hmotu vyrobenú na zemeguli, patrí k významným technickým výdobytkom, ktoré antika sprostredkovala strednej Európe. Sklené perly a korálky sa na naše územie dovážali už v dobe bronzovej a v staršej dobe železnej, najmä z dielní pracujúcich v Čiernomorí. Použitie skla bolo rozmanité. Kým na počiatku prichádzali do úvahy len rôzne miniatúrne nádobky na voňavky, oleje a iné kozmetické prípravky, neskôr sa začali vyrábať aj väčšie úžitkové a ozdobné nádoby.
K veľkému rozmachu sklárstva došlo hlavne zásluhou prevratného objavu fúkaného a číreho skla. Objav sklárskej fúkacej píšťaly v poslednom storočí pred n.l. znamenal revolučný zlom v sklárskej technológii.
Šperky z doby rímskej charakterizuje jednoduchosť a masívnosť. Uplatňuje sa hlavne materiál, jemnosť zlatníckej techniky je druhoradá. Podobne boli spracované aj šperky barbarov.
Na Slovensku sa nenašlo veľa antických šperkov. Poškodené časti šperkov, ktoré a našli v žiarových hroboch naznačujú, že pôvodne sa tu vyskytovalo oveľa viac honosných šperkárskych výrobkov, ako sa nám to dnes podľa archeologických nálezov zdá.
Antické diela na Slovensku:
Jupiter Dolichénsky (drobná plastika)
Silén (ozdoba trojnožky z Pobedima)
Skyphos ( z Kostolnej pri Dunaji)
Keramika ( z Kostolnej pri Dunaji a Sládkovičova)
Súbor lampičiek (z okolia Komárna)
Erotická scéna na Lampičke (z Pohronia)
Antropomorfná nádoba (z Rusoviec)
Sklená fľaška s pásikovým uškom (z Rusoviec-Gerulaty)
Zlatý náramok (zo Zohora)
Drobná plastika komického herca (z Iže)