Antika

1.ANTIKA

(  900pnl–500nl)

Antický = staroveký

Antický ideál – človek + príroda + bohovia tvoria jednotu .

Antický ideál pretrval až dodnes a má vplyv na literárne hudobné a výtvarné umenie.

Antika sa delí na grécku a rímsku.

Bohovia ovplyvňujú život ľudí. Bohovia sú zobrazovaní podľa ľudí – majú ľudské vlastnosti. Boli nesmrteľní, lebo pili nektár a jedli ambróziu. Ľudia stavali bohom chrámy a uctievali si ich. Ak si ľudia bohov uctievali, bohovia im pomáhali a ochraňovali ich. Na druhej strane ak si ich neuctievali, alebo ak si ľudia bohov pohnevali, bohovia sa ľuďom pomstili a posielali na nich rôzne pohromy a nešťastia.

Ľudia neuctievali jedného boha ale viacerých = mnohobožstvo. Rimania napodobňovali Grékov a prevzali im aj bohov, dali im však iné mená. Napríklad grécky boh mora sa volal Poseidon a rímsky Neptún. Ďalší bohovia: Zeus, Héra, Afrodita, Palas Aténa,...

V antike  - v Grécku - vznikla aj rétorika. Rétorika patrí k najstarším vyučovacím predmetom. Najväčší rečník v staroveku bol Demostenes, ktorý sa po prvom nevydarenom prejave učil rečniť tak, že si vkladal do úst kamienky a recitoval. Umeniu rečniť sa učil aj od hercov. V starovekom Grécku rétoriku do popredia dostali aj sofisti – platení učitelia múdrosti.

Rozvíja sa aj filozofia ( Platón, Aristoteles, Sokrates).

Z obdobia antiky sa zachovalo aj veľmi veľa pamiatok, najmä chrámov, ktoré ľudia stavali bohom, aby si ich uctili. Vznikli tri stavebné slohy: iónsky, dórsky a korinský. Iónsky chrám pôsobí štíhlejšie, má menej masívne a zdobnejšie architektonické prvky ako chrám dórsky. Dórsky chrám je ozdobnejší, stĺpy sú niekedy nahradené postavami bohov alebo ženskými postavami. Korinský chrám je podobný iónskemu, ale je viacej dekoratívnejší, je plasticky zdobený.

Začali sa stavať aj prvé športoviská.

Najznámejšie Grécke mestá sú Sparta a Atény.

Základom literatúry je bájoslovie – mytológia.

Literatúra sa delila na poéziu, prózu a drámu.

GRÉCKO:

Poézia:

Alkaios – písal lyrické básne o prírode, priateľstve a láske

Pindaros – ospieval Olympijské hry, aristokraciu

Anakreón – ospieval lásku, ženy, víno, priateľstvo

Sapfó – písala lyrické básne o láske

Próza:

-          písali sa bájky a eposy

Epos má jedného hlavného hrdinu, ktorý sa podriaďoval vôli bohov. Epická šírka – autor využíva rozsiahle opisy. Kompozícia je v každom epose rovnaká. Má tri časti: invokácia – vzývanie múz, tropozícia – krátke naznačenie deja, in medias res – priamo zo stredu deja.

V bájke vystupujú zvieratá s ľudskými vlastnosťami. Rozprávačom bájok v období antiky bol Ezop, ktorý sa rozprávaním bájok vykúpil z otroctva. Do Grécka prišiel z Trácie. Väčšina jeho bájok sa odohráva vo svete zvierat. V príbehoch vystupujú zvieratá, hmyz, i rastliny, ktoré sú obohatené o ľudské správanie a cítenie, a ako ľudia sa aj správajú. K jeho najznámejším bájkam patría: Pes a kúsok mäsa, Havran a líška, Lev a myš,...

S postavami bohov, ktorí konajú ako ľudia, prenikajú do gréckych bájok aj prvky mytológie (bájoslovia).

Dráma:

Gréci dali svetu drámu. Stavali sa prvé amfiteátre, kde sa hrali prvé divadelné hry. Divadlo sa vyvinulo na počesť boha Bakchusa z tradičných slávností. Stvárňovali sa rôzne výjavy boha Bakchusa. Na jeho počesť vznikla neskôr aj tragédia. Diváci sedeli podľa sociálneho usporiadania gréckej spoločnosti. Najskôr hrával len jeden herec, potom traja a neskôr to boli viacerí. Monológ sa preplietal so spevom zboru. V divadle mohli hrávať len muži. Ženy hrávať nesmeli. Ženské úlohy hrali muži. Hralo sa v maskách. Maska stvárňovala určitý symbol povahy postavy.

Hrali sa komédie a tragédie.

K autorom, ktorí tvorili tragédie, patrili: Sofokles (Antigona, Kráľ Oidipus), Aischylos, Euripides. K autorom tragédie patril Aristofanes.

Sofokles – Antigona – kartotečný lístok

Euripides – je najmladší z trojice autorov. V jeho dielach majú bohovia najmenší vplyv na postavy. Dielo: Médea – zaľúbi sa do Jasona a pomôže mu získať zlaté rúno, neskôr Jason nesplní manželský sľub a Médea (čarodejnica) ho prekľaje.

RÍM:

V porovnaní s Gréckom najvyššiu úroveň dosiahla dráma – komédia (Plautus). Komédia – námety sú z každodenného života Rimanov Autori kritizujú spoločnosť a všímajú si negatívne vlastnosti človeka ako indivídua.

Rozvíjala sa aj epika: eposy, bájky, báje. Báje hovoria o vzniku sveta,... Najznámejšia báj je o založení Ríma – Romulus a Remus.

Eposy  - hrdinami boli nadpriemerní ľudia. Bohovia. Najznámejší epos je od Vergília – Aeneas (hrdina trójskej vojny) – stratil svoju vlasť, hľadá novú, usadí sa v Latiu, kde založí novú ríšu. Jeho základom bolo vzdať hold rímskym cisárom. Úlohou je oslava rímskej spoločnosti, vytvoriť vzorové literárne dielo, v ktorom by sa odvodil pôvod rímskych panovníkov od rímskeho božstva.

Idyly sú žánrové obrázky, ktoré mali osláviť voľný život v prírode, krásu roľníckeho alebo pastierskeho života. Najznámejšia idyla: Vergílius – Georgica – roľnícke spevy a Bucolica pastierske spevy.

Q.Horacius – Flaccus v diele Ódy (oslavná báseň) hovorí o nedostatkoch spoločnosti, v ktorej ľudia žijú, upozorňuje na morálne chyby ľudí.

Venoval sa mladej generácii. V Satirách sa usiluje ukázať správny spôsob života v protiklade s ľudskými chybami a omylmi. V Listoch zobrazuje sám seba ako človeka dopúšťajúceho sa chýb.

Ovídius začal písať milostnú poéziu, potom námety z gréckej a rímskej mytológie a nakoniec básne z vyhnanstva (autobiografické motívy). Dielo: Lásky (ľúbostné elégie, žalospevy), Listy heroín zbierka obsahuje 21 fiktívnych milostných listov slávnych mýtických hrdiniek. Témou oboch diel je láska. V ďalšom diele Umenie milovať usmerňuje mladých mužov a ženy, ako si majú získať a udržať lásku. Autor tu vystupuje ako učiteľ lásky.

Jeho najväčším dielom sú Metamorfózy – Premeny. Toto dielo obsahuje asi 12 000 veršov, v ktorých autor opisuje vznik sveta, jeho rozvoj,... Motív tohto diela sú premeny (sveta). Patrí sem príbeh o sochárovi Pigmalionovi.

Názov lyrika vznikol v Grécku, a to od hudobného nástroja lýry – poézia sa spievala a nie recitovala, a popritom sa hralo na lýre.